Všimla si Ťa.
So želaním dobrého ránka si si k nej prisadol. Do školy, do práce?; chcel si nadviazať komunikáciu. To, ako si sa snažil prečítať aspoň vetu knihy, akej venovala maximálnu pozornosť, sa Ti darilo neveľmi šikovne skrývať. Bol si trochu nervózny, hovoril si o počasí, o veľkom šťastí, ktoré Ťa dnes čaká. Ďalej si už šetril slovami, videla sa Ti akási pyšná - na Tvoj šarm vôbec nereagovala. Zatiaľčo ona sa v tichosti tešila Tvojej chutnej a nehranej radosti. Už vtedy si predstavila, aké by bolo, prechádzať sa zasneženým parkom v Tvojej spoločnosti.
Niektorý z cestujúcich upozornil ostatných, že nastupujú revízori. Z vrecka kabáta si si, v predstihu, vybral mobil, aby si bol pripravený a rozospatých revízorov nezdržoval jeho hľadaním. Ostal si v poriadnom šoku. Ako sa len dal krájať. Dal si presne ten pohľad, aký majú strážcovia dopravných čítačiek radi. Práve si totiž zistil, že máš zakúpený lístok Trnavy, hoci cestuješ v Košiciach. Slečna neváhala a bleskovo prečítala, z čoho si ostal taký vydesený a bledý. Zachichotala sa. Prepáč, nemohla inak. 1166; pošuškala. Aby si stihol zákazku života a nezmeškal termín šťastného dňa. Prechádzka v to kalamitné ráno určite nebola posledná. : )
zdroj foto: tu
