Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Hrivu pozbieraných klasov v hlase sníva, tak krehko sníva, na ramenách čistoty, akoby to bolo iba včera, čo vybehla na čistinku za dedinou a zbierala liečivé bylinky a kvety do vázy, ktoré odtrhla, aby zdobili tie najchmúrnejšie izby na severnej strane letného krídla. Vníma každý ston lesa, jemné pozvanie života, ovieva sa pohladením šepotu, ktoré znie z každej strany. Po daždi sa do snov zväzujú bezbrehé stopy večnosti. Dotýkam sa tejto chvíle, drobnými dlaňami zbieram ticho z jej mnohotvárneho žiaľu, žiaľu za stiskom spomienok, ktoré ostali. Na lavičke, ticho sme sa (ich) ako klasy, dotýkali.
maľby od Sheri Dinardi (vrátane perexu)
