Alexandra Macúchová
Klaun Monika v Cirkuse Flašík
Blížiace sa voľby do VÚC rozpútali v Bratislave tvrdý boj. Teda tvrdý len čo sa týka bilboardovej kampane, lebo to čo, vychádza z úst a z pera kandidátov, by skôr zodpovedalo mäknutiu mozgu.
Blížiace sa voľby do VÚC rozpútali v Bratislave tvrdý boj. Teda tvrdý len čo sa týka bilboardovej kampane, lebo to čo, vychádza z úst a z pera kandidátov, by skôr zodpovedalo mäknutiu mozgu.
Tento týždeň sa v SME objavil článok o „nejakých" smskách Daniela Lipšica s advokátkou Zuzanou Miadokovou. Do redakcie SME mali prísť prepisy kompromitujúcich intímnych SMS, ktoré tieto noviny (neviem prečo, lebo to nevysvetlili) označili za podvrh. Keď niečo označujem za podvrh, nemal by som vysvetliť, prečo si to myslím? Stačí odôvodnenie, že na tých papieroch nie je žiadna úradná hlavička?
Bratislava v utorok zažila obrovský volejbalový sviatok. Po dlhých šiestich rokoch sa mužská volejbalová reprezentácia ukázala aj v Bratislave. Slovenská volejbalová federácia sa konečne zmilovala nad bratislavskými fanúšikmi a po neskutočne dlhom čase im umožnila naživo vidieť našu mužskú volejbalovú elitu.
Viete, aký je rozdiel medzi kampaňou Daniela Krajcera a Radoslava Procházku? V inteligencii. V čom ešte? Kým v prípade kandidáta Lipšicovej strany na bratislavského župana je politika podriadená marketingu, uchádzač o prezidentský stolec Procházka to robí presne naopak. A to je rozdiel priam zásadný.
Až ma striasa z vyhlásení : „Naše bojové jednotky sú pripravené!“ Opäť idú Spojené štáty niekde vojensky intervenovať a opäť sa opierajú o nejaké informácie svojich vierolomných spravodajských služieb. Prečo by mal človek po irackých skúsenostiach veriť tvrdeniam, že to bol Asad, kto v Sýrií použil chemické zbrane? Až po vojne v Iraku sa ukázalo, že tvrdenia CIA, že Saddám vlastní zbrane hromadného ničenia, boli vymyslené a falošné. Aká je pravdepodobnosť, že rovnako je to aj teraz?
Vždy keď sa objaví nejaká „kauza“ a terajší minister neútočí na svojho predchodcu, že to zbabral on, vyvoláva to na prvý pohľad dobrý dojem, že terajší minister je povznesený nad plytké osočovanie predchodcu. Na druhý pohľad je to však inak. Vyzerá to, že bývalý a terajší minister majú maslo na hlave spolu, a biznis si podelili 50/50. A tak sen o etike v politike opäť upadá do zabudnutia.
V médiách a medzi ľuďmi stále koluje otázka, či pôjde Iveta Radičová kandidovať proti Ficovi v prezidentských voľbách. Vraj by to bola jediná šanca pravice na úspech. Nemyslím si to. Pre mňa je najlepším kandidátom na prezidenta Radoslav Procházka. A tiež ho považujem za najvhodnejšieho zjednotiteľa pravice.
Viac ako 40 percent oprávnených voličov voliť nechodí. Niektorí nemajú komu dať svoj hlas, iní odmietajú voliť menšie zlo. „Najväčšou metlou demokracie je voľba menšieho zla. Pretože menšie zlo sa prostým aktom voľby nutne stáva zlom veľkým," hovorí ekonóm Milan Zelený. Východiskom z tejto situácie je podľa neho inštitút NOTA.
Analytici, experti a komentátori znova ukázali, že nevedia povedať nič nové. Nič prekvapivé. Nič, čo by obohatilo naše poznanie. Tak načo im dávajú médiá stále priestor? Možno dúfajú, že raz, konečne aspoň jeden jediný raz, povedia niečo prevratné. Nuž veľa zdaru!
Jaroslav Čižnár sa stal generálnym prokurátorom za katastrofálnych okolností. Nie je to však jeho vina, ale celej politickej triedy, ktorá z voľby šéfa prokuratúry urobila frašku. Aj preto považujem komentáre Romana Pataja (vraj Čižnár zabudol v prvý deň úradovania na korupciu) a Lukáša Filu (vraj najlepším obhajcom Čižnára je Čentéš) za tendenčné.
Nová väčšina má novú kampaň. Tento krát nie je zameraná na podporu predaja knihy Daniela Lipšica a teraz sa ani necítim dotknutá sloganom „Slušné Slovensko potrebuje lídra“. Vždy ma to vytočilo, keď som videla ten bilbord. My sa tu delíme na neslušné a slušné Slovensko podľa toho, koho volíme? Nie som ľavičiarka, ale ľavičiari sú akože neslušní? Kto určuje, kto je slušný a kto neslušný? Hádam nie pán Lipšic, že nie? Vždy mi napadlo, keď som išla okolo, že by sa tam skôr hodil nápis „Slovensko potrebuje slušných politikov“.
Bojím sa už otvoriť noviny a načítať webové stránky. Všade Galko, Glváč, Skuhra, Mikulec a ďalší. Kopa kritizovania, moralizovania, obhajovania sa a nikde riešenie. Čo tak myslieť na podstatu problému ? Čo tak medzi sto nepotrebných zákonov, ktoré sa tu ročne prijímajú, vsunúť jeden skutočne rozumný? Napríklad o whistlebloweringu.
Americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) uplatňuje voči Európskej únii také praktiky špionáže ako v čase studenej vojny proti Sovietskemu zväzu. Zároveň chce s úniou vyjednávať o voľnom obchode. Je to obojstranne výhodná dohoda, takže rokujme. No nech dá Nemecko najprv azyl Edwardovi Snowdenovi, ktorý tieto tajomstvá odhalil. V menej celej Európy ukáže, že človeka, ktorého Spojené štáty naháňajú ako zločinca, my považujeme za vzácny zdroj omračujúceho a veľmi poučného poznania.
Snívam o politikovi – diplomatovi. O človeku, o ktorého verejných vystúpeniach na dôležitých svetových fórach by som čítala v novinách a bola naňho hrdá. Snívam o niekom duchaplnom, o niekom, kto prekročí hranice Slovenska. Modlím sa, aby táto krajina splodila Radeka Sikorského.
Chcela som veriť, že na slovenskej politickej scéne vzniká niečo, za čo by som sa mohla postaviť, niečo s čím by som sa stotožnila. Mala to byť Nová Väčšina Daniela Lipšica. Bola som opäť naivná. Angažoval Milana Krajniaka.
Demokracia praktikovaná v Grécku 5 storočí pred našim letopočtom bola skvelá vec. Aténčania svoju demokraciu dosiahli útokom na Akropolu – sídlo aristokracie. Nenahradili jedného vládcu druhým. Prišli na to, že si môžu vládnuť sami. Po niekoľko generácií bola demokracia uctievaná ako bohyňa.
Pred pár dňami mala istá televízia v svojom spravodajstve príspevok o povinnom čipovaní zvierat. Na konci moderátor povedal, že si máme všímať svojich susedov, či majú začipované zvieratá, lebo je tu možnosť ich udať. Prosím?
Bola zmluva. Nedodržala sa. Dala sa výpoveď zo zmluvy. Uplynula výpovedná doba a nič. Toto je príbeh ignorácie práva, ktorej sa dopustila Slovenská volejbalová federácia.
Slovensko prehralo vo finále predkvalifikačného turnaja na OH v Londýne so Španielskom 2:3. Nevyužilo tak šancu priamo postúpiť do olympijskej kvalifikácie, ktorá sa hrá v máji v Sofii. Nezainteresovaní si povedia : „ No a? Veď Slovensko zväčša v kolektívnych športoch nikam nepostúpi.“ Tí, ktorí volejbalu rozumejú ostali v sobotu večer po poslednom hvizde rozhodcu ticho sedieť a neverili, že náskok 13:11 v 5. sete hrajúcom sa do 15 sa dá takto premrhať.
„Vážení, sme schopní to udržať maximálne ešte dva mesiace“, v koľkých športových kluboch odznela už táto veta na porade? V basketbale si to povedali v Pezinku úradujúci majstri minulý rok, pred týždňom sa to začalo šepkať v hokejovom Martine a teraz je na rade Volejbalový Klub Polície. 11 násobný majster Slovenska. Klub, ktorý si starší pamätajú pod názvom Červená hviezda (červienka) a mladší si pamätajú 11 osláv titulu v ére samostatnosti.