Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity

Napísať článok

Magda Kotulová

Bloger

Počet článkov: 340
Páči sa: 3x

Som mama štyroch detí, stará mama pätnástich vnúčat a dvoch pravnúčat. Príležitostná publicistka. Občas sa "niečo" pokúsim napísať, keď ma čosi nahnevá alebo urobí spokojnou. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Nezaradené

Magda Kotulová

Mladomanželia

Vyčerpaná, okradnutá o svoj tichý pokoj v duši, sedela s telefónom v ruke. Koľkýže telefonát to bol od rána? Rada nad radu, poučovanie nad poučovaním sa hemžilo, zhromažďovalo v éteri a ona by bola najradšej slúchadlo položila na vidlicu a zapchala si uši. Čo už len dobroprajní radcovia môžu poradiť, čo vymyslieť, aby sa to, alebo ono zlepšilo v jej prípade, stave, živote?... Konečne hlas v telefóne zamĺkol a ona s trasúcou rukou zložila slúchadlo. Narovnala si chrbát, ktorý ju bolel od dlhého sedenia. Ruku mala stŕpnutú, čo zvierala kŕčovito malý izbový telefónik. Celý bol vlhký od potu, ktorý sa naň nalepil od jej horúcej ruky.

28. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
24

Magda Kotulová

Traja muži

Vstúpila do svetlej izby. Nebola veľká.V nej tri nočné stolíky, tri postele vedľa seba. Na každej z nich v čistých perinách ležali urastení, starí muži. Dvaja z nich spali ako zarezaní. Akoby spokojne. Len ten v strede sa mrvil, prehadzoval, díval sa do povale a vzdychal.

25. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
27

Magda Kotulová

Včelička

Milujem včielky. Tie usilovné stvoreniatka. Mrvia sa, lietajú, krásne bzučia, sú užitočné. Prosto, sú vynikajúce. Len nesmie mi niektorá z týchto snaživých robotníc sadnúť na kožu a ma nehanebne uštipnúť. V tom momente by som musela utekať na kožnú, aby mi tam zachraňovali život. Som totiž alergik a človek veru nikdy nevie, čo také sladké včelie vypotenie do krvi môže spôsobiť. Napriek tomu ich mám rada. Tie drobné, hnedé vrtielky.

20. júl 2011
Páči sa: 1x
Prečítané: 0x
12

Slávenie slávnych

Magda Kotulová

Slávenie slávnych

Tešila som sa na televízny prenos z Nitry a Velehradu, kde sa svätil deň svätých Cyrila a Metoda, patrónov Európy. Mojich obľúbených veľkolepých mužov. Otvorila som si STV, aby som mohla sledovať to, čo sa dialo v slávnom cyrilo-metodskom meste. Keď sa ozvala kázeň sympatického arcibiskupa Cyrila Vasiľa, ktorý si v nej medzi iným podal politikov, potešila som sa a zaplavilo ma uspokojenie. Zdalo sa, že nielen mňa pohol usvedčujúci apel kňaza na vrchnosť, lebo sa ozval počas jeho prednesu prvý a dlhý potlesk prítomných pútnikov, ktorých bolo veru neúrekom.

10. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
26

Magda Kotulová

Magnetky

Mám rada, keď je chladnička nepolepená bohviečím. Vždy som si myslela svoje, keď som videla v niektorej navštívenej domácnosti chladničky ocapkané od hora až dolu kadečím. Prosto: čistá, prázdna chladnička zvonku je naj. Estetická. Ha-ha-ha-hi-hi-hi... Dnes ju mám aj ja obhádzanú, že až. Magnetkami s obrázkami kadejakých miest z rozličných zemí. Tvary od výmyslu sveta: kvetinky, zvieratká, obyčajné erby miest či obrázky, na ktorých je znázornená istá rarita patričného miesta.

7. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
29

Magda Kotulová

Lístie lesa

Je nočná hodina a mne sa nechce spať, aj keď som unavená k neuvereniu. Mám za sebou ďalší stresový deň, plný zarmucujúcich zážitkov zo stavu toho mne najdrahšieho. Sama sa cítim pod psa, lebo moja rana po operácii bolí, vlastne to prázdne miesto po kedysi normálne usadenej ľadvine.

4. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
26

Magda Kotulová

Slnečníci

Vždy milovala ľudí, čo boli nabití pozitívnou energiou a sálali ju do svojho okolia. Tá ich energia vrážala do všetkých, ktorí sa pri týchto slnečných človiečikoch nachádzali. Bolo príjemné nasať do seba ich úsmev, pohodu. Je ich, chvalabohu, stále dosť.

28. jún 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
24

Magda Kotulová

Odchádzanie

Sedí vedľa teba a ty spíš. Mlčky hľadí na ostré črty tvojej vychudnutej tváre a premýšľa. Myšlienky v jej roztrpčenej hlave a pocity v duši ju znepokojujú, gniavia, priklincovávajú k stoličke. Meravo má zopnuté ruky a nevie či sa má potíšku modliť alebo len tak bezmyšlienkovito na teba pozerať, alebo domýšľať to, čo bude robiť nasledujúce hodiny, dni. Samozrejme: začína uvažovať, spomínať, vymýšľať, nádejať sa.

19. jún 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
12

Doráňané, dobité, zakrvavené...

Magda Kotulová

Doráňané, dobité, zakrvavené...

Áno. Také je naše zdravotníctvo. Kto sa ocitne v jeho útrobách nie ako zdravá ryba, ale ako pacient, nemohúci rozboľavený človiečik, vidí túto realitu v plnej hrôze, šírke, hĺbke. Keď leží neboža chorý na svojej bielej posteli v poštopkaných obliečkach, nevládny, deprimovaný a počúva okolo neho čo sa pretriasa, vidí, čo sa deje, nie je mu stokrát najlepšie a najradšej by zutekal, keby mohol a vládal čím najskôr do azylu domova k vlastnému WC-papieru, k vlastným zásobám toho, čo neborák postihnutý nemocou potrebuje.

14. jún 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
24

Magda Kotulová

Žeriavnik

Niekoľko dní zvažujem či napísať týchto niekoľko riadkov. Pripadám si, akoby som bola v hlbokom socializme a začínam písať ódu na robotníkov, súdruhov. Ale potom som si povedala, prečo nie?... Veď práca, ušľachtilá, svedomitá je super. Bolo by si ju treba vážiť, ceniť, písať o nej a dávať za vzor človeka, ktorý poctivo pracuje, vlastne drie, aby zarobil na chlieb pre rodinu, aby jej aj zvýšil, ak môže, ekonomickú úroveň. Veď práci - česť? Nie?... Aj za tvrdého kapitalizmu. Konečne: treba si začať vážiť človeka, ktorý svoju prácu svedomite a dobre vykonáva.

15. máj 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
21

Nestrácam nádej!

Magda Kotulová

Nestrácam nádej!

Bolo to ráno ako každé iné. A predsa sa v niečom líšilo. Bolo májové a ráno dňa, kedy sa vydávala moja prvá vnučka. Najstaršia. Zastihlo ma trochu zranenú diagnózou mojou a ešte jedného z môjho blízkeho okolia. Neviem, či som sa tešila na rodinnú oslavu či nie, lebo tieň z nečakaného a trochu strašidelného Damoklovho meča nad sebou, bol stále usalašený v duši. Nechcelo sa mi naň myslieť. Ale nedali sa vypudiť moje myšlienky od tohto tmavého kúta vo vnútri, keď sa nečakane a nejapne k nemu rozbehli.

11. máj 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
25

Prečo?... Preto!

Magda Kotulová

Prečo?... Preto!

V tieto dni, keď na celom Slovensku začína vlnobitie hokeja a občania zjednotene ako roduverní Slováci sadajú s očakávaním a s vervou k televízorom, nikomu sa nebude chcieť čítať riadky, ktoré sú naladené nie príliš slnečne. Pred rokom aj niečo, bola som v nemocnici tesne pred Vianocami. Túto Veľkú noc strávila som ju tiež tam. V bielom. Zvláštne. Hneď ako som sa tam ocitla, položila som si otázku: prečo som tu práve teraz? Z minúty na minútu a v čase, keď som chcela byť medzi svojimi?

4. máj 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
50

Magda Kotulová

Necitlivosť

Práve som vkročila do dvier nemocnice, keď sa za mnou ozval netrpezlivý, nevraživý hlas: „Choď!... Ja musím ísť zaparkovať auto!“ Otočila som sa.

16. apr 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
63

Ľudský pingpong

Magda Kotulová

Ľudský pingpong

Zdá sa mi to všetko, akoby sa to udialo v hmle. Predsa len vynára sa to z mojej mysle, zo šedivého mračna a vyhranene stojí predo mnou. Prázdninové a iné pobyty u starých mám na dedine prestali a my deti sme trčali v pre nás všednej Bratislave. Stále zúrila niekde vonku mimo nás vojna a my sme si žili a objavovali svoj detský svet. Pritom sa okolo nás všetko menilo, nepekne, záhadne, tajomne a niekedy strašne.

7. apr 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
34

Odvaha vtedy...

Magda Kotulová

Odvaha vtedy...

Odvaha. Čo všetko sa skrýva v tomto obyčajnom slovíčku. Byť odvážnym človekom je nádherná vlastnosť. Ale koľko je takých ľudí? Väčšinou my ľudkovia radšej stojíme v šedivom stáde, nevystrkujeme sa z neho. Žiada sa nám z neho nevystupovať, nevykukovať, nevytŕčať z neho hlavu. Je to tak bezpečnejšie, pohodlnejšie, nekomplikovanejšie. A tak neraz, možno by sa u nás tá „odvaha“ aj prejavila, keby sme jej dali možnosť, aby sa. Neposkytujeme jej priestor, aby sa v nás rozrástla a zostala u nás naveky.

23. mar 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
32

reklama

Magda Kotulová

Blogerka

Spoznali sme sa na internete. V diskusiách pod svojimi článkami. Ani neviem ako sa stalo, že ona mala prísť do Bratislavy. Nebola totiž z nej. Zamailovali sme si, že by sme sa mohli stretnúť, že mi prinesie knihu, ktorú vydala. Súhlasila som. Kto by nebol zvedavý na energickú, výrečnú žienku v diskusiách na internete, kde a ktorá ťala do živého? Bola mi sympatická svojou priamosťou, otvorenosťou, svojím argumentovaním. Moja maličkosť totiž v diskusiách podlieha občas citom, čo mnohí diskutéri i čitatelia považujú za nedostatok, ba dokonca za neodpustiteľnú chybu. Mne sa naopak - osobne a práve - pozdávajú ľudkovia, ktorí sa prejavia vo vrave hrmotne, ale slušne. A veru - aj s tým odsudzovaným a neprijateľným citom.

18. mar 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
48

Magda Kotulová

Mamina mama

Mamina mama, ku ktorej sme chodili na prázdniny, ale oveľa zriedkavejšie ako k otcovej mame, bola babka nemčická. Nepamätám si, že by starší súrodenci často k nej cestovali. Ja som sa ako jej menovkyňa dostala na prázdniny do Nemčíc viackrát. Neraz so svojím bratrancom z Prahy Edom a so sesternicou Magdou. Sesternica Magda bola krásavica. Nemusela som však jej krásu závidieť, lebo som sa na ňu podobala. Spievala „pražácky, a preto mi každé jej slovo liezlo na nervy. Edo až tak nespieval. Teta Manca, mamina sestra, vzala si dobráckeho Čecha, uja Lolka, ktorý však dosť skoro zomrel na infarkt. Celá rodina prežila vojnu v Protektoráte, a to asi zanechalo na ujcovi stopy.

13. mar 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
26

Magda Kotulová

Otcova mama

Moje staré mamy boli veľmi inteligentné. Bývali na dedine. Otcova mama, babka čachtická, ako sme ju volali, mala nás vnúčence veľmi rada ako každá normálna, dobrá stará mama. Mala však miláčikov. Nimi boli: Anenenenka, Rudenenenko. My ostatní sme sa ťahali za nimi ďaleko v závese.

5. mar 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
33

Žabka v klietke

Magda Kotulová

Žabka v klietke

Otvorila som dvere. Naskytol sa mi zvláštny pohľad. Dcéra sedela za počítačom a čosi na ňom makala. Vnučka sedela na nemocničnej postieľke schýlená nad blokom. Čarbala do neho s červenou ceruzou. Obe ani nezbadali, že sa dvere tíško poodchýlili a ja som vstúpila do izbietky. Dve rozostlané, pováľané ľudskými telami postele zívali na mňa svojou otvorenosťou a zarazili čistulinkou belobou. Prekvapilo ma to. Mala som skúsenosti s fľakatými perinami, a ešte k tomu neraz potrhanými. Tak v niektorých bratislavských nemocniciach vítali a potom hostili svojich pacientov.

27. feb 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
28

Strach zo smrti.

Magda Kotulová

Strach zo smrti.

V jeden „vojnový“ deň išla som do školy ako zvyčajne. V škole som dostala hrozné bolesti. Učiteľka B. musela zavolať moju mamku, aby prišla po mňa. Na ceste z blumentálskej cirkevnej školy, chodila som v tom čase do prvej ľudovej, už skoro pri dome-Avione, musela som ísť strašne na záchod. Kvokla som si a mamina, gravidná, stála vedľa mňa. Mala som koliku. Nemohla som sa od bolesti ani pohnúť. Vtom začali kvíliť sirény... Poplach... S hrôzou som vyskočila. Ponáhľali sme sa s mamou, ako sa dalo domov, rovno do krytu...

20. feb 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
30