Vždy som chcela mať tri deti. Nie neurčitý počet ako smetí, ale tri aby som sa im mohla aj venovať. A vzorom mi boli moje dve tety, ktoré tretie dieťa mali s väčším časovým odstupom, už v zrelom veku, keď si aj po tretíkrát to najkrajšie obdobie ženy užili a mohli sa mu naplno venovať.
Ani ja nepochybujem o tom že tu platia Božie zákony a to je vierou? Ale pripúšťam, že človek môže vieru strácať, že nie je v svojej viere nikdy dosť pevný. Aj Peter jeho učeník asi strácal vieru, keď sa bál a zaprel ho? Chápete to inak?
Ja v pedofílii hrozbu nevidím. Myslím si, že okolo nás žije toľko agresívnych občanov, že skôr by hrozil masaker voči pedofilom nielen odrezanie gulí.
Každý posudzuje podľa vlastných zážitkov. Podľa svojej skúsenosti, čo je dobré a čo zlé. A preto sa môžeme nezhodnúť v tom, čo budeme za dobré považovať. Možno niekto, kto tvrdí, že dá sa láska oddeliť od sexu, tak zažil ako veľakrát sa dala, že zažil dobrý sex s niekým, kto preňho celkom nič neznamenal a lásku cítil k niekomu, koho nemal.
Muži poznajú samé nadženy. Ani sa nemusia plaviť, ani vysoko driapať, ani veľa vrchov prejst... sú na každom rohu, na každej stránke, na internete, v ich hlavách... Stačí ťuknúť prstom a majú nadženu. Stačí si vybrať ktorú. Môžete si vybrať interview, také interview je rovno test, lebo tie otázky sú rovnaké.
Počúvam Radúzu Ať není mi líto a píšem o Magellanovi. Nečítala som ho už roky, len jedenkrát. Bolo to v roku 1996, kedy sa mi zmenil život, celkom otočil smer a súvisí to s Magellanom, lebo ako viete osudy sa opakujú. V živote sme aj Alžbetou II. v jej smutnej diplomacii, bláznom Rousseauom, máme chladné výšiny voltairovské a smútok mnohých básnikov.
Bojíme sa robiť podrazy, lebo vieme čo podrazy sú. Znamená to urobiť niečo, čo chceme my, ale druhým by to mohlo ublížiť a my nechceme byt zlí a myslieť na seba. V konečnom dôsledku zas myslíme na seba ako budeme vyzerať. Správať sa nepodrazne je dlhodobá investícia, ktorá sa nám môže vrátiť. Akosi je vždy podraz myslieť na seba. Ale má zmysel nemyslieť?
Možno ste videli film Jastrabia žena. Nesympatický herec (pre mnohých neúčastných by bol akýkoľvek hrdina deja nesympatický), sympatický tým ako v čiernom, ako my v smútku, jazdí po krajine v dávnych dobách sám, ako my vo svojom vnútri.
Práve mi kamarát povedal, že jemu sa to zdá cynické, ako od Labudu, keď som mu povedala o čom bude článok. Takže, aby to bolo jasnejšie než hmla, píšem prečo mne sa to nezdá cynické.
Moja mama voľakedy spomínala príbeh jedného muža, ktorého každý odsúdil, pretože nebol na pohrebe svojej matky. Moja mama chápala všelijaké takéto osudy, bola citlivý človek. Navždy mi tento príbeh v jednej vete zostal ako vzorec, do ktorého si viem dosadiť všelijaké premenné o hodnotení ľuďmi.
Chcela by som raz vedieť, koho viac trápi odmietnutie, či muža, či ženu. Vraj muža, prečo to neviem, nie som muž. Možno si myslí, že vždy a všade musí vyhrať a keby to nebolo tak, tak nie je muž. A preto je svet zariadený tak, že všetko zariadia ženy, mužskú istotu a muži povedia nahlas rozhodnutia, ktoré už padli.
Vybrali sme si deň a noc a každý svoju polovicu, aby hľadal druhú. A polovice nie sú rovnaké.
