Mária Malinová
Čo ti dalo šieste prikázanie a čo ti dalo piate?
Už dvakrát som si tu precitala článok o popradskom primátorovi, ktorého prvé manželstvo katolícka cirkev vyhlásila za neplatne, aby sa v druhom manželstve nedopúšťal hriechu.

Už dvakrát som si tu precitala článok o popradskom primátorovi, ktorého prvé manželstvo katolícka cirkev vyhlásila za neplatne, aby sa v druhom manželstve nedopúšťal hriechu.

Často bojujeme proti hanblivosti. Hanba je zbytočná a nemiestna. Hanbíme sa aj za hanbu. Snažíme sa na ňu zabudnúť.

Keďže som chorá, nevládzem písať, čo som začala. Nevládzem čeliť kritike za niečo, čo ma už nezaujíma. Vždy opisujem niečo, čo sa ma netýka, ako vták, ktorý lieta oproti a nikdy nie tam, kde má hniezdo. Tam sa len v húštine stratí.

Nezaujímam sa o štatistiky, či je to každá piata žena, ale o tie príčiny prečo. Keď si prečítate nejaký článok k tejto téme, tak z diskusii sa dozviete možno aj všeobecne prevládajúci názor, že preto, lebo si sama o to koleduje, pretože tie ženy to samé chcú už nesprávnym výberom partnera a ani nemajú záujem, aby im niekto pomáhal, pretože by sa opäť vrhli do takéhoto vzťahu, alebo čo chcú teraz po vlastnej blbosti? A potom sú tak celkom bez viny? Tak takéto asi názory o nich prevažujú vo všeobecnej mienke.

Nemala som nikdy tak zle predstavy o katolíkoch pred čítaním blogsme ako až potom. Keď som zažila na dedine nejaké nepríjemné zážitky s primitivizmom ľudí, napríklad že rozvedená žena je nemorálna alebo nemôže pracovať s deťmi ako nemorálny človek, nepripisovala som to ani tak viere ako asi primitívnemu prostrediu. Nezamýšľala som sa nad tým, nakoľko ich v ich názoroch ovplyvnila ich viera.

Na katolíckej viere sa mi konkrétne nepáčilo to, že nie je to viera pre všetkých ľudí, len pre tých, čo mali to šťastie v živote strafiť sa do jej spoločenských dogiem.

Ďakujem tým, čo mi odpovedali, keď som sa pýtala a ostatní mi len opäť potvrdili, že mi odpovedať na niektoré otázky nevedia inak ako nám všetkým známymi dogmatickými odpoveďami.

Keďže je na blogsme veľa katolíkov, chcem využiť možnosť spýtať sa ich na tieto konkrétne otázky tykajúce sa sexuálneho života veriaceho človeka.

Veľa ľudí má názor, že neveru by nikdy neodpustili a myslím si, že tento názor má tiež podiel na rozpadnutých vzťahoch, ktoré mohli neveru prežiť. Vzťah sa často nerozpadne hneď po objavenej nevere, ale začína sa rozpadať, keď začnú hniť naše ilúzie o ideáloch.

Napíšem vám to laicky, lebo svoju predstavu a preto použijem príklad, ktorý si všetci môžete pozrieť.

Neviem ako vám, ale mne sa zdá sex prirodzený. Pritom pre každého z nás sa v súvislosti so sexom zdá niečo celkom iné neprirodzene. Niekomu sa nezdá neprirodzene, keď niekto pri sexe vrieska. Nad tým som nerozmýšľala, pretože naša suseda vrieska na mamu a nikdy som nemala susedov, čo by pri sexe vrieskali, takže neviem, či by sa mi to zdalo prirodzenejšie ako keď niekto na niekoho vrieska.

Veľa ľudí s čím nesúhlasí, nenapíše. Proste mlčia a keď si prečítajú s čím nesúhlasia, tak mlčia. Aj ja tak robím, keď sa mi niečo nepáči. Ľudí ani nezaujímajú všetky názory, ale ktoré sú im blízke. Nemyslím súhlasné, ale blízke. Ten, kto nám rozumie, od toho zoberieme aj kritiku. Práveže tá kritika nás často viac zaujíma.

Ja, keď snívam, nepredstavujem si svätých, lebo tí už nežijú a svojimi tŕňovými čapicami by už zo svedomia ľudí nič nevyhrabali. Hovorí sa, že vidieť môžme na maličkostiach, tak nehľadám dobro mimo nášho sveta, mimo tých, čo teraz žijú. Nehľadám muža roka ani na blogsme, skutočne si všímam zbytočnosti.

Keď prídem na blogsme, hľadám, čo by som si precitala. Svojim štýlom písania sa mi najviac páči Silvia Sabová. Píše tak ohromne (to je tá dáma, čo má taký citlivý výraz a behom desiatich minút jej aj blbci naklikajú karmu 12 a vyššie, tak je to jasne!), že mi to načisto pripomína jednu moju kamarátku, ktorá je v písaní najlepšia.

Mne sa to zdá úplne logické, prečo práve ochranca zvierat je za interupcie, eutanáziu a proti trestu smrti.

Cítiť veľmi veľký odpor k niečomu, tiež svedčí o nejakej psychickej labilite voči danému problému a veľkej nevyrovnanosti s niečim. Mám na mysli otázku pedofílie, aj keď dosadiť si tu môžete hocčo. Viem, že keď niekto cíti príliš veľký odpor k násilníkovi, ktorý mu ublížil, tak sa naňho viaže neviditeľným oblúkom svojej závislosti na svojom zranení.

A tak ten môj žiak, o ktorého som sa bála, či bude mať v triede priateľa a koho, si našiel kamarátku. (Ako trojročný bol náhodou obliaty vriacou vodou, asi celým hrncom, lebo na celom krku mu zostala zdeformovaná koža. A dávajú mu tresty, že od 16,00 musí ležať v posteli. Veď je to ako väzenie. Komu uveríte, keď dieťa pred vami trasúc sa obviní vlastnú matku, že ho mlátia a matka to až príliš kľudne popiera? Ale to, že ho dáva spať aj o 16,00 za trest, to na prekvapenie nepopiera. Také posteľové väzenie, hľadieť na plafón je asi normálne. Plače prečo, že je blázon alebo ho to aj dnes čaká?)

Možno vám prirástol k srdcu niektorý pracovný problém, ktorý v „nepríjemnej“ pracovnej dobe riešite. Kto z nás sa teší ráno do práce? Kto by nechcel voľno?