Marian Baran
Ako som troch ľudí ochránil
Ráno fúkal silný, studený vietor. Mal som čo robiť, aby ma v páse nezlomilo na polovicu. Našťastie som tam predvídavo najširší. Na zastávke nikoho nebolo a ja som sa zľakol či nie je sobota.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené

Ráno fúkal silný, studený vietor. Mal som čo robiť, aby ma v páse nezlomilo na polovicu. Našťastie som tam predvídavo najširší. Na zastávke nikoho nebolo a ja som sa zľakol či nie je sobota.

Sedeli pri vedľajšom stole a ona rozprávala. Nieže by ho nechcela pustiť k slovu, ale nepustila. Rozvážne kýval hlavou a trvalo sa snažil osvojiť si tento model dialógu.

Pred pár mesiacmi som stretol suseda. Bol sa na bytovom podniku sťažovať, vraj ročné vyúčtovanie nebolo v poriadku. Spomenul nejaký koeficient, teplo radiátorov a výrazný preplatok, ktorý by sme mohli utŕžiť.

Keď som schádzal do dediny, od neďalekých kopcov sa arogantne tlačili mraky. Neviem či boli ťažké, vážiť mraky by som si netrúfol. Najbližší autobus mal ísť za päť hodín, čo je dlhá doba. Zabiť toľko minút jednou ranou je nemožné.

Raz som sedel na kraji lúky a jedol som prinesený olovrant. Na lúke sa pásli kravy, niektoré mali zvonce veľké ako kotlíky. Tie čo zvonce nemali, vyzerali tak isto všedne, ako tie čo ich mali.

Vracal som sa z obchodu, v rukách tašky z recyklovateľného materiálu. Pri parkovisku stál hlúčik starších dám. Všetky dve zúčastnené dámy odborne preberali počasie zo všetkých strán. Napäto stáli na špičkách.

Ráno zas meškal autobus. Vedel som, že ak by aj prišiel načas, budú v ňom revízori. Chodia tak často, že už sa neokúňam spontánne ich pozdraviť. Vždy veselo neodzdravia, sú v službe, nie v utajení.

Sedel som pri vode na novej lavičke a mal som ten zvláštny pocit, že som už bol všade kam dovidím. To popoludnie vyzeralo nevábne, ale keď človek sústredene pozerá pred seba, čaro okolia je mu ukradnuté.

V Pondelok na mňa jeden šofér cez okienko stiahnuté na dva prsty zakričal, že som debil. Chcel som sa za ním rozbehnúť a povedať mu, že to tak nie je, ale ako by som mu to dokázal. Veď nemám o tom žiadne potvrdenie, nemám to na papieri.

Keď mala prísť kamarátovi na návštevu svokra, bol trochu nervózny. Na pár dní, znela prognóza. Tešil sa, čoby nie, ale takým spôsobom, že vyzeral málo pokojne. Žiadne prehnané emócie, až takmer nijaké.

Každý predávaný byt je ten najlepší a každý má dobrých, tichých susedov. Každý je situovaný v pokojnej časti mesta, v blízkosti všetkého potrebného pre život. Toľko štatistiky ktoré nepustia.

Niekedy ťa prekvapí zvláštny pocit, že musíš niečo urobiť inak ako od teba očakáva tvoje okolie. Takmer vždy si zaskočený touto zvláštnou pohnútkou, no vyhovieš, veď komu by si ak nie sebe.

Bol som sa najesť v bufete, lebo do Carltonu to mám ďaleko a losos s brusnicovou omáčkou mi už lezie hore krkom. Mohol som si objednať nejaké sushi, alebo čínu, ale keď z toho sa ja nenajem.

Rozprával som sa na balkóne s holubmi, dohováral som im a počul, ako sa niekomu potí obočie. Bol si tam, presne ako si hovoril. Tlačil si pred sebou kočík. Bolo to prvýkrát, čo som ťa videl v tak dôležitej úlohe.

V dávnych dobách, ležali veci dennej i nočnej potreby na zemi. Prirodzene tak vznikala túžba, umiestniť všetky predmety na dôstojnejšie miesto, aspoň do výšky očí. Na miesto, kde nebudú prekážať pri chôdzi, budú na očiach a budú v dokonalej rovine s povrchom zeme.

Platím tie isté peniaze ako ty, čo sa vozievaš na svojej trase v klimatizovanom autobuse. Ten môj mestský spoj, si už nepamätá ani tie lepšie časy. Je to ten model, kde nástrojom na opravu je kladivo, zváračka alebo kúsok drôtiku.

Park pri Dunaji bol cez víkend plný ľudí. Mnohí ležali na dekách v piknikových pózach, iní sedeli na lavičkách a tí ďalší vypĺňali priestor pohybom. Na tráve v parku ležali aj dvaja zaľúbení.

Ráno som pozrel na svoj odraz v zrkadle, všetko bolo v poriadku, bol som tam. Aj moja silueta vo výklade obchodu, sa zreteľne pohybovala podľa predlohy. Svetlo som spoľahlivo odrážal.

Do poštovej schránky mi doručili farebný katalóg. Radosťou som podskočil a v predtuche príjemných chvíľ som ho blažene uvoľnil zo zovretia počarbaných plechových dvierok.

Múzeum v našom meste, je mojím obľúbeným miestom. Je tam veľa zaujímavých exponátov, ktoré sa oplatí vidieť. A veľa takých, ktoré sa oplatí vidieť viackrát, ale to už je problém jedinca.