25. januára 1996 som nastúpil na svoje tretie kaplánske miesto do Šamorína. Bol som tam len päť mesiacov, ale i tak som tam spoznal mnoho dobrých a zaujímavých ľudí.Jedným zaujímavým človekom, vlastne človiečikom, bola dva a pol ročná dcérka organistky. Nielenže to bolo roztomilé blonďaté a okaté deco, bola veľmi vnímavá a zhovorčivá. V pohode s okolím komunikovala v slovenčine i maďarčine, pričom tieto jazyky rozlišovala. Bolo jasné, že sa vo svete nestratí.I keď po mojom odchode zo Šamorína som ju už viac nevidel (len s dedkom z Kalinkova som bol ešte istý čas v sporadickom korešpondenčnom styku), z pamäti sa mi nevytratila. Jej krstné meno som si už síce nepamätal, ale občas som ju v rozhovoroch so známymi o mojom pôsobení v Šamoríne spomenul...V pondelok večer som mal pri práci (ako kulisu) zapnutú Superstar. Na "pol ucha" som sledoval dej, výkony súťažiacich a komentáre poroty. Až prišla záverečná rekapitulácia semifinalistov, a tam zaznelo: "Dominika Stará zo Šamorína."