Mária Vrška
Gramatika – šlamastika
Dnes ma pri ceste upútal billboard s reklamou na cukráreň. Svojich zákazníkov priťahoval veľkým logom a nápisom „Výtajte...“
Čím zrelšia, tým krajšia. Od r. 2007 žijem v Srbsku, pracujem pre lokálnu RTV Stará Pazova v slovenskej redakcii. Vyšli mi 4 knihy pre deti, prispievam do viacerých vojvodinských časopisov a pozitívnu životnú energiu mi okamžite dodá Dubioza Kolektiv z Bosny. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Dnes ma pri ceste upútal billboard s reklamou na cukráreň. Svojich zákazníkov priťahoval veľkým logom a nápisom „Výtajte...“
Že vie maľovať, o tom niet pochýb. Pozriem na jeho obrazy a talent má, to je jasné ako facka. Čo je však zvláštne a zaujímavé, objavil ho v sebe až v 29-tich rokoch. Tak akosi „náhodou“... vďaka kámošom. Dnes má štyridsať, za sebou prvé úspešné výstavy vo Vojvodine a pred sebou riadne vysoké ciele. Dámy a páni, Jaroslav Vrška alias Bace.
V našej garáži parkuje tmavomodrý Golf IV s tabuľkami ST ako Stará Pazova. Malý kufor, vzadu dve sedačky a vo dverách akési mapy. Auto používame denne. No chudák Golf je v tej garáži uväznený aj celý mesiac, kým sa dostane na vzduch. To preto, lebo pred domom stojí manželov miláčik, svetlomodrý Trabant.
Mama mi kúpila akýsi ženský časopis, plátok o móde a receptoch. Kým ho hodím do koša, prelistujem a popozerám aspoň obrázky. Zaujala ma fotka, na ktorej je otvorená knižka s detskými veršíkmi. Zaostrím, aby som rozoznala rýmy. „Také hovadiny,“ mávnem rukou nad básničkami a namyslene, egoisticky konštatujem, že ja by som vedela napísať aj lepšie. „Áno?“, znechutene nahodí manžel, „tak si to vyskúšaj. A ponúkni to potom vydavateľstvu!“
Prvý krát sa mi to stalo už pradávno, bolo to dievča v autobuse. A naposledy včera. Keď som bicyklom prechádzala mestom, videla som mladú babu obutú v martinkách, ovešanú deťmi. Ja to tým ľuďom raz fakt poviem, len sa to musím naučiť. Že mi proste zažiarili... tak nech sa tešia!
V nedeľu pršalo. Nuda. Pozvala som susedov Irenu a Željka na kávu. Prišli, keď sa už stmievalo a v taške niesli mandarínky a fľašu rakije. Ani som sa jej nedotkla... a predsa som sa ožrala ako prasa. Ja, abstinentka. Keby som vedela, čo sa stane, v ten večer dvere neotvorím.
Mám výbornú slovenčinu a češtinu. Základy ruštiny i nemčiny. Anglicky pasívne. Zo španielčiny už len útržky. A čo ma fakt teší, srbčinu mám skoro v malíčku. Vďaka svokre, kamarátke Vesne, spevákovi Georgievovi a beletrii. Dokonca ma pochválili, občas napäto riešim srbské krížovky. A vôbec to nie je ťažká reč, "idem za sinom u školu i nosim mu fine kolače", tomu porozumie aj moja babka.
Manžel sa vrátil z práce celý vysmiaty a v rukách držal obal s novými fotkami. Stanovačka pri Dunaji, jar 2012. Ďakujem pekne za ten hnusný pocit, keď som pri prezeraní fotiek takmer prišla o dych. Namiesto mladej, sviežej, modernej a krásnej matky dvoch malých pipúľov som pozerala do tváre rozkysnutej, zostarnutej buchty vo vyťahaných teplákoch. Ten škaredý pocit ma donútil k akcii, ktorá znamenala mínus 14 kilogramov.
7. júl 1998. Dopravná nehoda, Bardejov. Traja mŕtvi namieste, štvrtý v kóme tri mesiace. Prebral sa. Vrátil sa do svojho tela a celý dokaličený bol najskôr odkázaný len na cudziu pomoc. V hlave mu však ostali jasné spomienky na všetko, čo zažil tam hore. Zabojoval. Šialene zabojoval a dnes, po pätnástich rokoch, sedí u mňa v kuchyni a smejeme sa nad pohárikom rakije.
Nežijem na Slovensku, ale ostávam verná sledovaniu slovenských a českých relácií z archívov rôznych televízií, hlavne nech ma program od začiatku zaujme. Relácie si zvyknem vychutnávať večer v posteli, keď deti zaspia a mne sa už nechce zliezať do kuchyne ku chladničke. A ako sa menia dni a moje nálady, menia sa aj kliky na internete.
Sedela som pred monitorom a myšou klikala na nezmysly. Sama, v tichej izbe, znudená a skľúčená, pretože sa mi v mojom novom srbskom domove zatiaľ nepodarilo nájsť zamestnávateľa, ktorý by vo mne videl môj nádherný potenciál. Napadlo ma naťukať ešte www Luxu, snáď budú mať v archíve čosi zaujímavé. A veruže mali... objavila som reláciu Ranná káva. A odvtedy som vyhľadávala všetky časti, ktoré moderovala Helenka s krásnym cinkotavým smiechom.