Martin Turčan
Sedem statočných
Paralela so slávnym westernom z roku 1960 nie je náhodná. Počty zrejme nesedia, lebo číslovka sa stáva neurčitou premennou. Ale charakteristika osôb daná prídavným menom je dozaista výstižná.
Srdcom východniar, ale zo Spiša, nie Šariša :-) V súčasnosti žijem a pracujem v metropole Severu - Žiline. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

Paralela so slávnym westernom z roku 1960 nie je náhodná. Počty zrejme nesedia, lebo číslovka sa stáva neurčitou premennou. Ale charakteristika osôb daná prídavným menom je dozaista výstižná.

Parafráza notorický známej vety svadobného obradu otáčajúci jej význam o 180 stupňov má za úlohu vyjadriť absurdnosť situácie, v ktorej sa s veľkou pravdepodobnosťou ocitneme.

Pamätám v škole. Ako dospievajúcim žiakom v triede nám neraz učitelia opomínali, že „väčšina má vždy pravdu“. Paradoxne, v skutočnosti ju nemá takmer nikdy.

Minulo týždňový pokus opozície odvolať ministerku spravodlivosti bol napínavou epizódou boja na domácej politickej scéne.

Žijeme v spoločnosti chváliacej sa navonok, že jej základom sú kresťanské hodnoty a morálka. V skutočnosti máme každý vlastný názor, iný uhol pohľadu a svoju vlastnú pravdu.

Napriek všetkým „ale“ je zmena na čele našej vlády veľká vec. Nie pre dôsledok, ktorý môže a nemusí spôsobiť, lež pre dôvod a spôsob, akým sa udiala.

„Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to...“

Toto sa inak nazvať nedá. Vždy platí, že vo vypätých situáciach je potrebné zachovať rozvahu, chladnú hlavu a striedmosť pri uvažovaní.

Pre mnohých poburujúca charakteristika Slovenskej republiky od nášho bývalého prezidenta sa stala opäť témou po rovnakom označení od istého nemeckého periodika.

Poviem to celkom prozaicky. Doteraz som si myslel, že žijeme v demokracii karpatského typu. Teraz už viem, že my v demokracii nežijeme.

Zmienený paragraf nachádzajúci sa v Trestnom zákone hovorí, že kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie zneužije svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo svoju funkciu, dopustí sa trestného činu sabotáže.

A sme tam, na čiernom kontinente. Kdesi poblíž Tuniska a Kamerunu. Nie geograficky, ale politicky celkom určite. Moratórium na predvolebné prieskumy premenilo naše smreky na banánovníky.

Sme krajinou s najväčším počtom veterných mlynov na svete a najmenším počtom rytierov odhodlaných s nimi zápasiť.

Hoci s názormi našej budúcej hlavy štátu v drvivej väčšine súhlasím a máme aj podobný pohľad na svet, v jednej veci sa nastávajúca prezidentka mýli.

je meno reálne existujúcej ženy, advokátky Citizen advice bureau.(Občiansky poradenský úrad) Zmyslom existencie tejto štátnej inštitúcie Spojeného kráľovstva je poskytovanie právnej pomoci ľuďom v núdzi.

V nedeľu sme si pripomenuli Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia. Odhadujem, že si ho pripomenulo iba málo z nás. Prečo, keď z etického a vlastne aj z historického hľadiska má tento deň rozmer priam gigantický?

Vzbudzuje vo vás nadpis článku pohoršenie? Vedzte, že aj vo mne. A to som iba zamenil, kvôli porovnaniu, jeden základné ľudské práva potláčajúci režim za iný, bežne používaný v ustálenom slovnom spojení.

Pomenujem to trochu zjednodušene, ale o to výstižnejšie. To čo sa začalo kedysi dávno siedmimi Nitranmi, pokračovalo Hedvigou, teraz skončilo vraždou dvoch mladých ľudí – investigatívného novinára a jeho partnerky.

V krátkej histórii našej samostatnosti republiku spravovali najmä politici bez škrupúľ, navyše nekompetentní s absenciou akejkoľvek vízie smerovania spoločnosti.

Pamätám si to celkom presne. Na prvé marcové dni roku 1998 a prevzatie kompetencií prezidenta republiky vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom.