Rozkvet populizmu, súmrak demokracie

Písmo: A- | A+

Pamätám v škole. Ako dospievajúcim žiakom v triede nám neraz učitelia opomínali, že „väčšina má vždy pravdu“. Paradoxne, v skutočnosti ju nemá takmer nikdy.

 Človek ako tvor spoločenský sa rád nechá obrúsiť väčšinovým názorom. Myslenie jednotlivca neovplyvňuje len jeho intelekt, vedomosti, charakter, ale aj prostredie, v ktorom vyrastá a životné skúsenosti. Problematická je tendencia zjednodušovania a zovšeobecňovania myšlienok. Pozrime sa na myšlienku z francúzskej revolúcie. Rovnosť, bratstvo, sloboda. Nádhera. Rozoberme si bližšie rovnosť. Naozaj si môžeme byť všetci rovní? Pred zákonom by sme si byť mali, ale všetci vieme ako to funguje. To je nespravodlivé, generuje nejedná myseľ vcelku oprávnene. Rovnako je nespravodlivé, že niekto je bohatý a iný ledva vyžije z výplaty do výplaty. Čo v prípade ak bohatstvo jednej osoby je výsledkom neustálej snahy o zlepšovanie sa, tvrdej práce a invencie? Kdežto problémy druhej sú dané sebauspokojením a záhaľkou? Aj takáto nerovnosť je nespravodlivá?!

 Čo je zlé na vlakoch a obedoch v školách zadarmo? V princípe iba to, že nič zadarmo neexistuje. Zaplatiť prevádzku vlakov a režijné náklady školských jedální predsa niekto musí. A platíme ich všetci v podobe daní a odvodov, v skutočnosti tak vlastne zadarmo nie sú. Prečo sú sociálne istoty také populárne? Lebo nás utvrdzujú v sladkom omyle, že máme právo na lepší život bez ohľadu na to, či sa oň budeme aj sami snažiť. Naši politici sa naučili, že percentá vo voľbách získavajú vízie sociálneho štátu okorenené sľubmi hocičoho zadarmo. Tento bezprizorný populizmus už nezaplnil len žalúdky voličov, ale aj ich hlavy v podobe antivaxerskej rétoriky. Ak sa väčšina očkovať nechce, získame si jej sympatie tým, že ju budeme utvrdzovať, že má na to právo. Bez ohľadu na následky. Čo tam po objektívnej realite, pravdu si vytvoríme sami. Ako môže občan dôverovať autoritám a inštitúciám, keď tie samotné sú iba otrokmi verejnej mienky?! Prečo je referendum za predčasné voľby nedemokratické? Nuž iba z jedného, ale veľkolepého dôvodu. Lebo nerešpektuje výsledky riadnych parlamentných volieb s ústavne daným 4-ročným volebným obdobím. Vážená pani prezidentka, milí ústavní právnici to naozaj máme chodiť k volebným urnám vždy, keď si opozícia zmyslí a vyzbiera potrebný počet podpisov? Pravda, všetka moc pochádza od občanov. Pravda číslo dva, tento akt moci si občan vykoná raz za 4 roky. Nie sú predčasnými voľbami rozdrobované volebné obdobia znefunkčnením zastupiteľskej demokracie, nie sú útokom na samotné jej jadro? Pravda číslo tri, neobjavená, nechápaná. Ak má relevantná skupina občanov pocit, že aktuálna vládna garnitúra ohrozuje demokratické zriadenie alebo sa dopúšťa konania ohrozujúce život alebo zdravie ľudí má možnosť využiť ústavou dané právo na odpor. Príkladom je marec 2018. Najsilnejší muž v štáte pod tlakom neutíchajúcich protestov Za slušné Slovensko zrazu najsilnejším mužom prestal byť. V tom spočíva sila a hodnota demokracie, nie v účelových zmenách Ústavy dané meniacimi sa náladami voličov.

 Vlna populizmu valiaca sa z celého nášho politického spektra je devastujúca. Naši zvolení zástupcovia nie sú elitami, lež megafónmi obmedzených názorov svojich voličov. Nie sú tvorcami verejnej mienky, ale jej hlasnými trúbami. Svojím pôsobením popierajú základ zastupiteľskej demokracie, ktorej zmyslom existencie je okrem iného aj ochrana občanov pred vlastnou nevedomosťou a nekompetentnosťou, znemožňujúcou im rozhodovať o veciach verejných priamo. Rovnako sa zbavujú dôležitej možnosti názory jednotlivcov v spoločnosti korigovať v smere celospoločenského napredovania. Výsledkom ikonizácie verejnej mienky a jej posunu na úroveň modly sa tým stáva hodnotové uvrhnutie našej súčasnosti späť do minulého storočia.

Skryť Zatvoriť reklamu