...azure mon biquet...musím ju zabaliť do francúzskej hmly...mám pocit akoby ma ani nepočúvala, ale tak to nie je, poznám ju už dobre, preto pokračujem, neprestávam...jej túžby ovplyvňuje vlastná ženskosť...
...tak sa cítim moja malá, no teba? ...zdá sa moja chvíľa netrápi. Moja malá, moje dieťa, poď von, veď už neprší, mám ťa azda vytiahnuť za uši? Pohroziť ti v zúfalstve? "Netrucuj, posadím ťa...neviem kam a už mi je ťa ľúto, trblietavo kropivá", za tie moje vyhrážky...hádka s tebou je udobrovanie so sebou...veď napokon prečo by si nemohla snívať o čom chceš...nik predsa netuší o jednej z belasých, zasnívaných do Krásy (iba ak sa zdôverí), no ja tuším o tebe, že si vánkom od NEHO. "With God are things are possible", mám takú nálepku na svojom notebooku, preto ešte píšem stokrát odmietanú prácu a verím, verím, verím, že báť sa nemusím, že bez pokoja byť nemusím, kvôli takej matérii, lebo ona nie je vánkom, moja malá, moja duša, ale ty nim si...teraz som poctivá (aspoň sa tak tvárim), no tá tvoja nálada mohla by si sňou chvíľlu počkať?
Nedá sa s ňou nezdieľať to, čo práve prežíva...
...moja duša je dnes taká francúzska a vášnivá...nehanbila sa debaty o niečom, čo jej ešte nepatrí...on mi to tak povedal: "Niečo je zatiaľ moje, niečo zatiaľ tvoje a raz to bude spoločné"...výstižné, nádherné a chcela som, aby to vedeli všetci trpezliví. Trpezlivosť je krásna.
...dve belasé farby, duše z francúzskej romantiky, podľa neho v objatí a podľa mňa tancujúca, (seba)hľadajúca, podstatné je, že dostali bez zásluh, nech sa láska narodí ako ich lúka a všetky kvety na nej, posielam ti ju na intrák ako svoje ĽÚBIM...
