keď sa jej život zdá priťažký na to, aby obstála, pred tým všetkým čo jej dal, čo dostala i čo nedostala.
Takto si vravím, keď som ako zaliate ovocie v želatíne, keď sa tam neviem pohnúť a vystrčiť prsty do toho, čím som, vtedy mi pomáha hľadieť na životy ľudí, vidieť v ich životoch múdrosť, vtedy si čítam autobiografické diela svätých a Božie milosrdenstvo je dnes veľkým sviatkom, blízkym, lebo je v ňom asi všetka láska Boha.
Pri malej lampe a čaji uvažujem o besiedke v našej škôlke.
S deťmi by som chcela nacvičiť tanec, už som si aj jeden vyhliadla, už som im aj vymyslela farbu kostýmov. Bielu. Pri predstave našich dievčat (blondínok a brunetiek) mi biela lahodí. Biela ako ich duše. Dieťa a anjel, veľká podoba. Tento víkend premýšľam ako byť pri ich výchove dôsledná, to slovo, ktoré mi viackrát zopakovali, viac určujúca hranice. Sama v sebe si vravím, že sa snažím ako viem, ale snaha človeka nemusí vždy znamenať dobrý výsledok. A preto sa musím ešte veľa učiť. Veľa všelijako formovať aj tam, ale nie iba tam.
Ale čo ak sa na to všetko potrebujem stať matkou? Čo ak na to dovtedy neprídem, lebo som sama kdesi, síce už viac ako v polceste dieťa/dospelá, no i tak ani tam, ani tam, lebo som mladá žena, čakajúca na sobáš, na svojho manžela, na toho muža pri mne, ktorý mi často pripomína, ako veľmi ma miluje, všelijako mi o láske hovorí, o jej tvorivom aspekte, keď premýšľame o našich deťoch, aké by len mohli byť, keď spolu plačeme a potom sa tešíme, že nás aj to zlé posunulo vpred, že nás spojilo viac, vďaka Bohu viac, hoci nás to mohlo rozpárať. Môj snúbenec ma deti veľmi rád, má rád moje brucho, často si naň položí hlavu a počúva, čo sa v ňom deje, ja sa potom radujem, koľkou láskou zahŕňa už teraz prechodný dom budúceho života. Dieťa a tajomstvo, ďalšia podoba. Maličké dievčatka a chlapci. V poslednej dobe si všímam malých chlapcov. Rozkošných vo svojich mikinkách a rifliach, mini-šiltovkách, jeden v našej škôlke má flanelové pyžamko s autíčkami, zapnuté na gombíky až pod krk a reaguje na zvuky dopravných prostriedkov: električka, vrtulník, auto, lietadlo, všetko ničí, kradne iným hračky, človek by ho aj napomenul, ale on si zavrie oči a utečie mysľou preč, áno taký malý (niečo cez dva roky) a už tak strategický. Muž v ňom sa nezaprie, tak ako sa žena nezaprie v dievčatkách. Veľa si tam toho všímam, veľa skúmam a ich prirodzenosť je pre mňa ako kniha, v ktorej je veľa múdrosti.
V ľuďoch je veľa múdrosti, preto si ich treba všímať.
