V mojej mysli vyzerali takto
iba šaty obmieňali, požičali, nakúpili,vyhrabali zo šatníka, obliekli sa do vôní, do farebnosti kvetov svojej nálady.
A ja?
Potrebovala by som spomaliť, ubrať plyn, byť zmenšená, viditeľná pod lupou,sadnúť si do srdca muža, hlbokého ako voda v studni, tešiť sa z neskrotenia,sily,...že si po mňa príde, že ma zachráni...
...tak ako včera...
Potrebovala som tie konvalinky, vidieť ich belosť, dať ich po trojhodinovejceste do vázy, vzkriesiť ich vodou a položiť ich k sebe...potrebovalasom, aby mi niekto povedal, že mi urobí korunku z púpav a bude somnou tancovať...bude ma dvíhať, krútiť a mne narastú krídla.
Viem si povedať ako by som mala žiť, ako veľmi by som sa mala vyčerpávať,že som človek, ktorý by mal lietať, nešepkať ani nekričať, zoznámiť sas úzkostlivou Alžbetou, poučiť sa ňou, ale či s tým súhlasím?
A potom sa to začalo, ich smutná modrá krása, vedľa mňa ľudia plakali,ja nie, mala som to za sebou, myslela som na to, ako veľmi by som chcela byťich kamarátka...
