Dnes si hovorím: Ľ Ú B I M S V O J D O M aj jeho jarnú záhradu, vôňu pokosenej trávy a všetko, čo cítim otvorením brány...
...svieti Slnko, pôjdem na návštevu, pootváram okná, nech všetky ľudské činnosti, ktorými sa inšpirujem vojdu dnu, ľúbim a opakujem po iných, či si dám ovocný čaj, či niečo s väčšou fantáziou, nech povedia ako prví, ja poviem, že to isté chcem a nikto si nevšimne ako nerada o tom rozhodujem. Možno sa dnes stratím na ceste ku krémikovej kozmetike, kde som nikdy nebola, bude mi zo mňa na smiech, že som zase "stratená-nestratená".
...a aj sa tak stalo...
...niekedy som trápna a hovorí mi to tá, ku ktorej sa chystám, ale s takou láskou ako ona vie, preto som už dávno svoju trápnosť prijala...
...no teraz idem domov s kufrom plným detstva, vyprať všetku špinu a zbaliť nanovo čisté prádlo zo skrine...v mojom srdci treba často pozametať dlážku, aby mohlo ponúknuť pohár čírej vody pre tých, ktorí prídu prehodiť pár jemných slov...
