
Doma som sama a plánujem ísť kúpiť zmrzlinu, na ktorú sme mali chuť už včera, dva kopčeky pre nich a pre mňa jeden, čokoládový. Všetky tie zmrzliny nahádžeme do kávy a budeme si hovoriť, v kuchyni, pri stole, prečo sme sa neľúbili viac, vlastne prečo sme z tej lásky neurobili viac a prečo sa v štvorčlennej rodine cítil človek sám. Zhodneme sa na tom, že to pre tie starosti sveta, potom sa mamka usmeje a povie, že sme jej pampúšiky. V tej chvíli mám tendenciu myslieť, že na všetko je ešte čas. Som pokojná.
Dnes som uvarila polievku a pridala tam vajce, zemiaky a mrkvu, kvapku olivového oleja na, ktorom som opražila cesnak, v noci som sa prebudila na obraz svojho strachu, ktorý bol predo mnou aj napriek zavretým očiam, napriek všetkej snahe odstrániť ho z vedomia, môj strach mal ružový odev a ja som sa ho bála, bála som sa aj keď milujem ružovú. Napadlo ma slovo redemption, ktoré som si zopakovala trikrát. Neskôr o pol ôsmej som vytiahla krabicu a čítala listy, zaľúbené, pre mňa. Mám špeciálnu krabicu na všetko, čo som od teba dostala. Krabica je vystlaná nadýchaným saténom a má farbu bielu ako šaty na sobáš. Jeden z mojich listov začína, že mi chceš niečo napísať, to niečo, že ma miluješ, a že keď povieš, že si ma chceš vziať, je to áno pre kvetinku a potom vyhrabávam fotku z prvého výročia a preciťujem akúsi dynamiku života, lásky a seba, svojich vlasov a pleti, sukne, ktorú nenosím, no opäť by som chcela.
To dnešné počasie sa ku mne hodí, aj tento čas, asi tak šesť hodín, vrie voda a ja by som mala chuť zachytávať detaily, kvapky, ruky, ústa, nohy, kvety, predmety a všetkému by som dala nádych minulého storočia, všetko by bolo staré, možno z 50. rokov, chcela by som byť v týchto obrazoch presne podľa predstáv, ktoré si vymyslím, ktoré zahliadnem len tak a je mi ľúto nezachytiť niečo čisté okolo a potom sa vidieť ako som sa mihla popri tejto kráse.
Nazývam to: vidiny krásy.
Tieto dni mám čas premýšľať, je to čas premýšľania, činnosti, ktoré robím tomu nebránia, taká samota, ktorá neubíja, naopak, to všetko je ako doplnok výživy, vitamín pre moje rozjímanie, veď kryštálové poháre sú svadobným darom minulosti, mojej minulosti, ktorej ešte celkom nerozumiem, ktorá sa chce zmieriť a preto stále dobiedza, chce všetko, nie na poli odpustiť.
Aj keď je ostrá ako črepina.