Neviem či robím dobre, neviem či niečo robím dobre. Prosím nech neublížim. Som taká neistá. Boli mi povedané krásne slová a neistotu upokojili.
Premýšľam nad výskumom. Premýšľam nad manželmi, ktorých tam zapojím. Premýšľam nad tým, že ich budem musieť otravovať a že je možné, že ma budú volať: otravná. Teraz ma napadli bosé nohy ženícha, ktorý miluje Janku, čo so mnou sedávala na strednej. Myslím na ich lásku. Skúšanú a požehnanú. Bosé nohy ženícha boli na skale. Na tej skale som bola aj ja. A na tej skale mnou lozilo toto: Nechcela by som nebyť ženou, vravím si: byť ženou je krásne až sa na to nehodím, potom ma napadlo, že som možno blázon a ktovie aké mám poruchy, plačem, slzy nevidno, je to v duši, môj plač je v duši ako jedno blahoslavenstvo. Vtedy to bolo tak, ako často predtým a často potom. Kňaz povedal: ďakuj za to, čo si teraz o tebe myslí. Čo si myslí o tebe Ježiš. Tvoja nádej je iba to, že je šialene zaľúbený.
Vtedy som mala chuť na černice.
Teraz je tma a polnoc je blízko. Ešte pred chvíľou som ležala na mamkinom bruchu. Mamka teraz spí a ja spím na posteli s ňou, kým ocko nie je doma. Na mamkinom bruchu cítim jej krehkosť. Moja mamka často plače. Som po nej. Včera len tak do vetra povedala, že sa na ňu veľmi podobám. Nepovedala som nič, len ju objala.
Som smädná.
Telu sa zažiadala šálka čaju s pár kvapkami medu a popravde ma tá túžba trochu vyrušila. Čítam a nechce sa mi plniť telu toto prianie, v tak neskorej noci. Tak neskoro, veď čo ak po tom čaji ani nezaspím. Tak veľmi potrebujem zaspať. Chvíľu sa vetrám pri okne a dávam dole náušnice, ktoré si mi priniesol zo zahraničného výletu, tie postriebrené srdcia, čo majú v strede seba postriebrený kvet. Rozpúšťam si vlasy a len málo ich češem, lebo sa cítim slobodná, keď som strapatá.
Celkom strapatá, pre tento okamich kašliaca na to ako vyzerám. Je dobré vykašľať sa na to. Je to pre mňa dobre, oslobodiť sa cez noc a potom aj cez deň. Niekedy celé dni. A čo je na tom pre mňa dobre? Dôvera.
Je tu prázdnota. A ja si roky zvykám, že ma navždy neopustí. Ježiš, ty si len tak odídeš a ja túžim, aby si prišiel potom viac. Robíš mi to naschvál. Náročky. Robíš to presne tak ako som o tom čítala. Robíš to preto, aby som po Tebe stále, stále túžila.
Po pokoji v mojom nepokoji.
