...“kým kohút zakikiríka tri krát zradíš“...aj tozdá sa viem, a predsa sa už nebojím, mám skúsenosti...bola som ako baníkv bani plnej kameňov, potom ako stroskotanec na opustenom oceáne, istý časako tmavá farbička, ktorá sa málo používa...a vždy po zrade, keď som myslela,že zradkyňa nie je hodná lásky... a On za moju zradu dávno zomrel na kríži.
Svadba na lúke plná medu z kvetov,dajme si ho do čaju, najlepšie do zeleného tak urobíme zásoby na ďalšievýročia...je to krajšie ako cvakať foťákom, ktorý „cvak-cvak“ ruší medové týždnepriliehavo pokojné, kde Ja a Ty smeMy.
...dobre, že existujú sny, ktoré neodkladajú túžby na neskôr, nečakajú anina vyzretosť...tak nedočkavo ma volajú: „Snívaj o tom, o tom,o tom, najprv so mnou, potom s iným snom...“ a ja som v snívanízrejme trochu prelietavá...vysnívala som nám totiž takmer celú budúcnosť.
Teraz hádanka:
Mandarinkovo-černicovým sľubom sa každé ránokropím, Promesse, aj ja som celá o sľube, jeden si privoňala povedal: „Na mňa sladké“ a ten druhý: „Moja sladká“. Ktorýz nich je mojim hrdinom?
...chcem si svojho hrdinunezabudnúť pripomínať...a povedať: „Áno“ skutočnému vodopádu...rozhovor taký,aký sa hodí, nikto z nás sa nečervená iba zružovieva...sny sú dobré,no život zase krásny, lebo sa o mňa obtiera, cítim ho nie iba myšlienkami...vosvojom zmierení, v ďalšej nádeji, v ďalšom vypratom sľube...prijímam túvýzvu: „Zlož to na mňa, vidím, že už nevládzeš“
Sľubujem fialový sľub,fialové tričko, ktoré sa ti páči aj to, že si nechám narásť dlhé vlasy, že milýbude môj a ja budem jeho...v jednom srdci bývam, druhé držím za ruku...asom doma práve tam, kde mojim sľubom uveria.
