Prehľadali nám tašky, ale iba naoko, či sme nekúpili zakázané veci a my sme také nekúpili, boli sme len hladní a ja nedočkavá, kedy sa poveziem ako v kolíske do ich voňavého bytu, kde mi bolo ružovo...
Čo sa stalo znamenalo veľa...moja otvorená kabelka,láskavo mi ju zapínal, pobehovanie sem a tam, brázdila som veľkomesto foťákovým cvakaním, kto by ma už len okrádal, nezaujíma ma tajomstvo zločinu, chcela som obdivovať prifarbený vzduch, jeho sivotu, oprášenú náladu, jeho smutné oči..naplno vyťažená detailom prítomnej spomienky.
Je briliantom v prsteni, raz ho budem nosiť...tie Tvoje briliantové oči, obliekaš ma nimi do vône...
Zaspávali sme vo hviezdach...
...potom sme sa rozprávali napriek čomu všetkému je možné ľúbiť ak sa duša rozhodne, pocíti druhoradosť členenia a preleje sa do LÁSKY, s ktorou sme boli randiť...jedli sme a smiali sa, oddychovali, zaspávali, pozerali, prezrádzali vety, ktoré je možné čítať, ale krajšie počuť...
...SĽÚBILI SME SI (rozkvitnutú margarétku, nežnú ľaliu, tŕňovú ružu a nesmelú nezábudku) ja Jemu a On mne...
