Michal Macák
Chcem peniaze
Tento príbeh mi rozpovedala kamarátka. Je podobný inému, ktorý som zažil ja osobne.
rádový zamestnanec, skaut, manžel, o otec... Zoznam autorových rubrík: ...zo života, na zamyslenie, Stopom, Skauting, Súkromné, Nezaradené, Nedokončené

Tento príbeh mi rozpovedala kamarátka. Je podobný inému, ktorý som zažil ja osobne.

Nie nejedná sa o žiadnu novú sektu ani neonacistické zoskupenie snažiace sa o nastolenie svetovlády. Je to len nevinný pokus o ovládnutie jedného s mnoha swwwetov...

Mnohí z vás, milí čitatelia, mi vyčítali môj pravopis. Uznávam, je to bieda. Snaha niečo zmeniť tu bola. Skúšal som všeličo(napríklad MS Word :). Programy ma zatiaľ neuspokojili.

Na domáce pomery krásny veľký štadión, oceľový kolos, ktorý zažil nápory fanúšikov pri najrôznejších športových a spoločenských podujatiach, počnúc pravidelným hokejom, cez autosalóny, tenis a koncerty, až po predstavenia pre deti.

Vidím Ju. Nevšimla si ma... Stojí pevne, vzpriamene, s vypnutou hruďou a napriek tomu pôsobí úžasne jemne a vznešene. S červenými perami sa jej poihráva odzbrojujúci prirodzený priateľský úsmev.

Toto sa mi dnes reálne stalo. Teda nie mne, ale bráchovi. Boli sme na Ukrajine. Busom. Ukrajinskí colníci pri vstupe na Ukrajinu pozbierali pasy všetkých cestujúcich aj s nejakými tlačivami. Vrátili ich, organizátori zájazdu ich rozdali. Bráško svoj pas nedostal, ale rátlal s tým, že ho dostala mamka. Nedostala. Po niekolkých hodinkách sladkej nevedomosti, keď som s bratom doniesol časť nákupu zložiť do autobusu, ktosi začal porikovať: Macakovo chlapci, dze mace pasy? Ja prekvapený, lebo svoj som mal vo vrecku, brat nestihol reagovat... Oznamili nám, že on(brat) ho zabudol na colnici, a podali mu ho. Vraj ho doniesol nejaký pán.

Dnes bude veľmi pravdepodobne témou č.1 na blogoch tento sviatok. Ja to skúsim poňať z trošku iného pohľadu.

Krásny slnečný studený pondelok sa vraciam po celodennom putovaní na privát v Košiciach. Pred potravinami jedného obchodného reťazca používajúceho najmä žltú farbu vidím mladú cigánečku žobrať. Typujem jej 12 až 15 rokov. Bez slov vchádzam dnu, avšak s jedným odhodlaním; kúpim jej šatôčku alebo niečo podobné. Bude mať z toho viac ako z pár korún, o ktoré by ju aj tak obrali vlastný rodičia.

Osemnásteho dňa tretieho mesiaca roku Pána 1985 v Košickej starej nemocnici prišla na svet nová malá bacuľatá porucha. Že vraj bola krásna. Rodičia mali pre ňu pripravené možné 2 mená. Keďže však nebolo zvyčajné nazývať drobcov dvoma menami, tobôž nie jedným mužským a druhým ženským, nazvali ma Michalom.