Miroslav Mikolášik
Politika Čo nebolo na premiérovej nástenke
Vlaky zadarmo, vianočný príspevok, menej za lieky a ešte aj prísľub trinásteho dôchodku, ak vládnej strane zostanú ich stoličky aj po budúcoročnom marci.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Manžel, otec štyroch detí. Tiež poslanec Európskeho parlamentu za KDH (www.kdh.sk), predseda skupiny pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť v jeho najväčšej frakcii Európskej ľudovej strane, bývalý veľvyslanec Slovenska v Kanade, prezident občianskeho združenia DONUM VITAE. Zoznam autorových rubrík: Rodina, Ľudský život, Politika, Súkromné, Nezaradené
Politika
Miroslav Mikolášik
Politika Vtipnejší (minister zdravotníctva) vyhráva
„Zdravie občana je najlepšou investíciou pre silnú ekonomiku a spokojnú spoločnosť,“ - napísala si súčasná vláda pred štyrmi rokmi do programového vyhlásenia dušujúc sa, že bude robiť všetko možné, aj nemožné...
Miroslav Mikolášik
Politika Jedným milióny, druhým len jesetera s desaťpercentnou zľavou
Aj keď do parlamentných volieb ešte nejaký ten piatok zostáva, už hodný čas sa na slovenských vod(l)ičov na cestách usmieva z billboardov plus mínus pol parlamentu a vlády.
Miroslav Mikolášik
Politika Čo má rodová ideológia spoločné s tetou Ankou?
„Môžem byť komunista, katolík, ľavičiar, pravičiar, nacionalista a zvládol by som aj humanistu...“ hovorí text vložený v novinovej karikatúre do úst slovenského premiéra.
Miroslav Mikolášik
Politika Kedy bude dohoda TTIP pre nás dobrou správou?
Nie je pravda, že europoslanci minulý týždeň schválili Dohodu o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), ako to mnohí interpretovali.
Miroslav Mikolášik
Politika Budú dôchodky aj o pätnásť rokov, alebo sa počíta skôr s potopou?
Nedávno jeden slovenský novinár sprostredkoval svojim čitateľom veľmi poučnú reportáž, keď si na mesiac vyskúšal na vlastnej koži, aké je to byť slovenským dôchodcom. Všetko sa mu s ich obmedzeným príjmom v peňaženke zdalo drahé.
Miroslav Mikolášik
Politika Vláda vraj začne robiť v prospech ľudí. Prečo až teraz?
Nedávno som si všimol v novinách zaujímavé foto z regálu supermarketu. Vedľa seba naukladané akési napolitánky - jedny osemdesiatgramové a ďalšie rovnaké, len navyše s dvadsiatimi gramami a veľkým nápisom AKCIA + 20 % ZADARMO.
Miroslav Mikolášik
Politika Kto je tu vlastne štedrý? Štát alebo skôr občania?
Poznám príbeh dôchodcu, ktorý mal to „šťastie“, že v akejsi súťaži vyhral zájazd v hodnote asi dvoch tisíc eur. Spolu s výhrou mu organizátor odovzdal aj upozornenie, aby sa nezabudol o svoje šťastie podeliť so štátom a odviesť mu do nasledujúceho marca 380-eurovú daň. Hoci v jeho veku už nikam nešiel a cestu za hranice všedných dní nechal blízkym, na daň vytiahol z úspor. Štát sa však po pár mesiacoch pripomenul znova – daň nestačí, za výlet treba zaplatiť aj zdravotnej poisťovni - ďalších 280 eur. Z každej hmotnej výhry svojho občana si štátny rozpočet robí totiž automaticky nárok približne na tretinu. Samozrejme, nechce sa rekreovať s vami, chce svoj podiel v eurách z vášho vrecka. Inak, ako vám okamžite poisťovňa oznámi, vás podľa zákona, ak nemáte priamo smrť na jazyku, nikto neošetrí a nemusí vám preplatiť ani lieky, čo je v prípade spomínaného chorého dôchodcu takmer vyhrážanie sa smrťou.Keď má ísť o peniaze z vrecka občana, tam je skrátka dôsledne sledovaný každý cent a aj pár desiatok či stovák eur štátnej pokladnici okamžite chýba. Zákon je zákon! Problém je, že len pre občana. Keď totiž ide o rovnako dôsledné spravovanie peňazí vybratých od občanov, tam už nejaký prešustrovaný milión sem - milión tam nie je problém.
Miroslav Mikolášik
Takto dobehnúť národ nevie hocikto...
"Na konci druhého roku vládnutia musíme odpovedať našim voličom, či sme naplnili naše posolstvo, podľa ktorého si ľudia aj v kríze zaslúžia istoty," naplánoval si verejne predseda vlády. Nebýva zvykom, že by sa opozičný politik ponáhľal pomáhať vládnemu, ale sme predsa ľudia. Prečo mu neposkytnúť aspoň taký menší súhrn výsledkov jeho vlády jednej strany. A keď nie rovno jemu, tak aspoň ľuďom. K akým istotám sa to teda v kríze dostali..?
Miroslav Mikolášik
Koľko Kotlebov ešte táto vláda nechá vyrásť?
Keď krátko po voľbách vychádzala limuzína s ním z prezidentského paláca, z ničoho nič zastavila pri redaktorovi Markíza, a on z nej s úsmevom vystúpil, aby odpovedal na jeho otázky. Všetkým šokovaným, že ten, čo zastavil kvôli novinárovi auto, a ten, ktorý ešte pred štyrmi rokmi nazval médiá hyenami, je ten istý, sa poponáhľali sociológovi a politológovia vysvetliť, že Róbert Fico z roku 2012 nie je Róbert Fico z roku 2008. Naozaj?
Miroslav Mikolášik
Necháme mladých dať Slovensku zbohom?
Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bojovalo v tomto roku o jedno pracovné miesto na Slovensku v priemere okolo 99 nezamestnaných. Je teda jasné, prečo sa informácie o konkurzoch na posty na ministerstve pôdohospodárstva nemohli dostať za múry úradu. To by totiž bolo na dlhé lakte - vysvetľovať neprijatým, prečo, parafrázujúc staré známe príslovie - pri zvade deväťdesiatich deviatich zvíťazil stý. Najmä ak ten ani náhodou nemal vzdelanie, ktoré na danú funkciu vyžaduje zákon. Ako napríklad stále len stredoškoláčka poverená šéfovaním Jahnátkovej kancelárii... Treba po tomto vôbec vysvetľovať, prečo viac ako polovica mladých Slovákov poškuľuje podľa nedávneho prieskumu po zahraničí, kam nemá problém sa za prácou presťahovať? Nech si na Slovensku Jahnátek ďalej zvoláva porady vedúcich odborov svojho ministerstva presne podľa aktuálneho vtipu, v ktorom sa sekretárka uisťuje, koho zavolať: „Len sestru a brata alebo aj ostatných, strýko...?" Ale bez nich. Na rozdiel od vládnej podpredsedníčky parlamentu totiž do diplomovky neodpísali beztrestne rokovací poriadok, a tak majú pocit, že by mali dostať šancu ukázať, čo v nich je. Naozaj ich necháme odísť? Ja nie.
Miroslav Mikolášik
Ako sa hľadajú „proFíci“?
Keď si pozriete programové vyhlásenie vlády, jedno ministerstvo za druhým sľubovalo profesionalitu vo svojich rezortoch. Dnes však vyplávali na povrch skôr správy, že sú plné príbuzných, rodákov a spolustraníkov svojich šéfov. Kóšer je to jedine vtedy, ak nejaký čas na internete kolujúci sociálno-demagogický slovník vládnej strany nie je vtip, ale faktická pomôcka voličom. Ten totiž jasne definuje, kto môže víťaziť vo výberových konaniach do štátnej správy za súčasnej vlády. Jedným slovom „proFíci"... Mimochodom, viete ako sa hľadajú?
Miroslav Mikolášik
Spoja sa proletári všetkých krajín aj proti životu?
Keď vo vlaňajších prezidentských voľbách vo Francúzsku bodoval socialista Francois Hollande ukázalo sa, že rozhodli najmä mladí, nezamestnaní a krízou najviac zasiahnutí ľudia, ktorí volali po väčšej pomoci štátu. Všetko sľúbil - zvýšiť zamestnanosť, bojovať s daňovými únikmi, postaviť ekonomiku na nohy... Po roku je ekonomika v recesii, na ministra, ktorého si vybral na boj s daňovými podvodníkmi, prasklo, že sám ukrýval takmer sedemstotisíc eur v Singapure, nezamestnaných medzi mladými je ešte viac... Skrátka bod za bodom z volebného programu - nič. Splnil len ten, ktorý skryl až pod číslo 31...
Miroslav Mikolášik
Dáme sa oklamať falošnými tónmi a opiť rožkom?
Po volebnom víťazstve socialistov Róberta Fica sa zdalo, že vládna loď má tak jasný SMER, že naraziť na plytčinu jej nemôže hroziť, ani keby globálne otepľovanie nabralo také obrátky, že by klesla hladina svetového vodstva o polovicu. A bác. Vládnym biznisom desaťročia, keď štát za šesťdesiat miliónov kúpil stratu osemdesiat miliónov ročne, a to získaním SPP späť do svojich rúk, sa riadne odrela o dno až nečakane začalo zatekať. No predseda vlády, a zrejme na jeho príkaz všetci, sa tvária, že žiadne diery nevidia. A k tomu namiesto priznania a naprávania škôd dal, podobne ako kedysi na Titaniku, akurát príkaz kapele hlasnejšie cestujúcim hrať do tanca, aby nepočuli hukot do vnútra sa valiacej vody. Dokonca sa sám rozhodol spievať sólo. Istota je istota.
Miroslav Mikolášik
Premiérove zlé a dobré čísla
Keď premiér Róbert Fico preberal v Poľsku cenu Človek roka 2012 pre severovýchodnú Európu tváril sa ako sa patrí - najskôr sa zdvorilo okúňal, že to nemuseli, ale potom sebavedomo pripustil, že keď už dali, tak sa vôbec nepomýlili, veď všetci vidia, že Slovensko pod jeho vedením je stabilná krajina a „že sme dokázali veľmi veľa, ak sa pozrieme na čísla, na fakty, tak si naozaj nevedieme zle." Tak sa teda na tie čísla a fakty pozrime. Ale oddelene.
reklama
Miroslav Mikolášik
Plyn a hry
Minulotýždňovú tlačovku po rokovaní vlády premiér zrušil, lebo mu po zverejnení fotiek s asistentkou do reči veľmi nebolo, a tak sa mu na tú tohto týždňovú nahromadili hneď dve zlé správy. Prvá spočívala v tom, že ak by vláda chcela dodržať svoj vlastný plán ako v budúcom roku ušetriť na výdavkoch na chod štátu približne 400 miliónov eur, musela by začať prudko prepúšťať. A keďže tá druhá správa bola ešte horšia - Eurostat nám totiž oznámil, že 240 miliónov ukoristených od sporiteľov z druhého piliera, Slovensku ako príjem, ktorý znižuje deficit, neuzná, rozhodol sa predseda vlády povedať radšej tretiu. No tá, aj keď ju prezentoval ako dobrú, bola z nich, bohužiaľ, najhoršia. Slováci budú mať síce podľa nej vraj lacný plyn, no presne v duchu Murphyho zákona - zaplaťme akokoľvek vysokú cenu, len aby sme mohli povedať, že máme niečo za nižšiu. Presne také totiž aktuálne odkúpenie akcií stratovej časti Slovenského plynárenského priemyslu štátom je.
Miroslav Mikolášik
Prečo opäť nechávame eurofondom vypršať „dobu trvanlivosti“?
Na facebooku sa pred časom objavil kreslený vtip, ktorý radil: „Naučte deti, čo sú dane - odhryznite im tretinu nanuku." Mimochodom, ak ho potom ešte priamo pred nimi vypľujete na chodník, jedným ťahom im ukážete aj to, čo je to šafárenie s nimi. Koniec-koncov, ono to vlastne nie je poučné len pre deti, ale aj pre dospelých, ktorí tak možno ľahšie dešifrujú najnovšiu informáciu z úradu vicepremiéra Ľubomíra Vážneho o pokutách za nesprávne čerpanie eurofondov. Aj minimálne sto miliónov eur na pokutu Bruselu za prechmaty vo využívaní európskych peňazí je totiž jeden z dôvodov, prečo štát potrebuje zvyšovať dane a odvody a zaťažovať nimi aj na dohodu pár drobných zarábajúcich dôchodcov, študentov a mamičky na materskej dovolenke. Problémom onoho vtipu je len to, že nijako nepomáha vysvetliť, prečo nanuky berú tým, čo si ich poctivo kúpili, a nie tým, ktorí ich ukradli aj s mraziarenským autom. To by totiž zaujímalo nielen deti.
Miroslav Mikolášik
Vďaka Smeru máme vieru
Riešenie sociálnych problémov je podľa prieskumu verejnej mienky zverejneného tento týždeň pre ľudí ten najdôležitejší bod v programoch politických strán. To, čo hľadali, väčšina Slovákov podľa výsledkov minuloročných parlamentných volieb našla jednoznačne v programe víťaza, ktorý sľuboval vrátiť istotu a vieru, že na Slovensku sa oplatí žiť aj pracovať. Po roku vládnutia však vyvstáva otázka - komu?
Miroslav Mikolášik
Pán premier, aj by som s vami súhlasil, ale...
Tento týždeň zaplavila médiá v súvislosti s aktuálnymi rokovaniami o valorizácii minimálnej mzdy správa, že tá by mala byť maximálne jedno euro. To, že s tým prišli renomovaní ekonómovia naznačuje, že to nie je len taký nápad z brucha spôsobený uhorkovou sezónou a príliš vysokými teplotami vzduchu. Veď aj ich argumenty znejú logicky. Súčasná vyše tristo eurová hranica naozaj brzdí zamestnanosť najmä v krajoch s nižšími príjmami, a preto by bolo k nízkopríjmovým zamestnancom naozaj štedrejšie, v porovnaní aj s tým najštedrejšie navrhovaným osempercentným rastom minimálnej mzdy, zníženie odvodov, dokonca aj vtedy keby sa o odvodovú úľavu rozdelil zamestnanec so zamestnávateľom pol na pol. Rozbeh to teda malo dobrý, ale v cieľovej rovinke to celé, bohužiaľ, začalo osudovo krívať.
Miroslav Mikolášik
Kde nič nie je, čert možno neberie, ale minister áno
Už roky koluje príbeh istého afrického študenta. Keď sa v osemdesiatych rokoch vracal zo štúdií v Československu domov a novinári sa ho pýtali, ako sa mu u nás páčilo, neskrýval nadšenie. Lámanou českoslovenčinou hovoril o „Težkoslovensku" ako o „lidovodemagogickom štáte šizenom Komickou stranou a jej výstredným výborom". No najviac sa mu páčili naše niekdajšie paradoxy - hoci mal každý prácu, nikto nič nerobil, a hoci nikto nič nerobil, plán sa plnil, a napriek tomu, že sa plán plnil, nikde nič nebolo dostať. Všetkým odporúčal návštevu. A mimochodom, hoci uplynulo tridsať rokov, stále sa je na čo dívať. Aj keď „Težkoslovensko a jeho lidovodemagogické zriadenie" je preč, paradoxy zostali.
