ÚVOD.
Priznávam, že je trocha dlhší a trocha osobný.
Môžete ho pokojne preskočiť...
Nie som na smečku žiaden matador. Diskutujem niekedy od konca roka 2018, prvý blog "User friendly. A čo tak human friendly?" som napísal 20.januára 2020. (Sympatické tri dvadsiatky a jednotka).
Paradoxne, ten blog nebol cieľ, ale prostriedok. Prostriedok k možnosti diskutovať, čo sa prejavilo na vyše 200 diskusných príspevkoch. To nebolo pre mňa prekvapenie, ale priam šokom bola čítanosť (k dnešnému dňu bez piatich 3.600, aj keď bol článok súkromný. Dokonca si našiel 5 čitateľov - alebo oni jeho - aj tento týždeň).
Hneď druhý článok - "Priateľstvo muža a ženy. Je vôbec možné?" * dosiahol métu presne 300 diskusných príspevkov.
* ja tvrdím, že je. Na túto tému neskôr nadviazal voľný (zatiaľ) 8-dielny cyklus "Kamalásky" **, ale tam už nešlo prioritne o diskusie, ale o samotné články. V tomto prípade temer beletriu.
Absolútny "diskusný rekord" mojich článkov dodnes - 403 príspevkov - mal "Môj podvojný svet".
** Ak by ste chceli niečo z pohraničia červenej knižnice na dlhé zimné večery, tutoľa sú odkazy:
1. Rátanie kamalások. Dnes do jedna.
2. Lockdown, či jesenná depka? (inventúra kamalások)
3. (Skoro) kamaláska z letného čundru. Sladkých sedemnásť a svet gombička...
(tu som sa domnieval, že som uzavrel trilógiu. Ako sa ukázalo, človek mieni, múza mení...)
4. Rátanie kamalások. Tentoraz do dvoch (s exkurxiou do školpovinnej minulosti).
5. Rátanie kamalások V. Niekedy sa veci vymknú z rúk. A nielen veci. A nielen z rúk.
6. Kamalásky VI. (dnes bez kamalások). Ale bude strojárka Kika a Tánička - ľahšia dievčinka.
7. Rátanie kamalások pokračuje. Raz, dva, dva a pol (Zoznámte sa s Dankou).
8. S kamaláskou Dankou na hoteli. S Twin Peaks v hlave... (alebo je všetko inak?)
To je zatiaľ posledný dieľ "blogonovely". Asi najsilnejší, akýsi autocenzurovaný temer "erotikon".
S tragickou autentickou spomienkou v závere.
Cyklus je ale otvorený. Pozorný čitateľ postrehol, že v Cechu je kamalások šesť.
A Danka je trojka, čiže sme v polčase. Ale na ten druhý ešte čas nedozrel, žiada si väčší odstup a nadhľad. Či a kedy dozreje, nevedno. Isté je len, že sa kráti. Takže zakončím príslovím, pretaveným do koláže (už som ju v seriáli viackrát použil).
Ale to som odbočil (moji pravidelní čitatelia už sú zvyknutí. Nielen na odbočky, ale aj odbočky z odbočiek :-).
Takže pekne poporádečku.
O čom sme to?
Aha.
DISKUSIE A DISKUTÉRI.
Ako bolo na počiatku (tak nech je i teraz...)
V histórii mojich článkov boli doteraz štyri, týkajúci sa interakcie komunity blogerov a diskutérov s redakciou a adminmi.
Prvý bol pod názvom "Čo vlastne sme pre SME? Zákazníci? Partneri? Alebo rohožky?"
Treba ho vnímať v kontexte (chvíľu sa nedalo blogerom, ktorí nemali predplatné, diskutovať ani pod vlastnými článkami).
V každom prípade je v článku podrobne opísaná cesta od počiatku, keď sa ešte dalo diskutovať zadarmo. Tri príspevky denne, diskutéri boli rozlíšení aj farebne, bieli a zelení. A tiež moje rozhodnutie po zrušení možnosti bezplatných diskusi, nedať smečku ani cent. Nešlo o peniaze, ale o princíp.
Vec som však vyriešil už v úvode spomínaným založením blogu. Pod vlastnými článkami som ako autor mohol diskutovať aj bez predplatného.
Samotné diskusie boli formou a štruktúrou plne vyhovujúce. Až kým sa ich redakcia nerozhodla "vylepšiť"...
Ako bolo medzitým.
V apríli redakcia oznámila zmenu v článku "Denník SME redizajnuje diskusie".
Vzápätí sa v diskusii (viac ako 600 príspevkov!) zdvihla ohromná vlna nevôle.
Viacerí diskutéti tam avizovali odchod z diskusií a naozaj sa niekoľko známych nickov časom z diskusií vytratilo.
Ja som sa postatu pokúsil zhrnúť v 6 "vylepšeniach" a 6 "vychytávkach" v článku "Redizajn diskusií - netradičná Beta verzia alebo rituálna "sebaobeta SME"? ".
Uzavrel som to slovami:
" Že štát produkuje za ťažké milióny informatické paškvily, nedávno typu registrácií na očkovanie či čakární, na to sme si už zvykli. Veď sú tu „provízovody“ a naši ľudia (aj keď v novej garnitúre vraj už nie. Takže obyčajné babráctvo, ktoré by zvládli aj maturanti). Aj keď ide o životy.
Že ale takýto nedorobok vyprodukuje renomované mienkotvorné súkromné vydavateľstvo (zrejme tiež za nemalé prachy), to mi rozum neberie.
Našťastie nejde o životy. Len o znechutených redizajnových diskutérov..."
Ako je to teraz.
Čas však bežal a my sme si zvykali.
Ale predsa sa len začalo opatrne blýskať na lepšie časy. Napísal som o tom v článku "Malý krok pre diskutérov. Redizajnový" Žltý štvorček" je späť! "
Ten článok bol písaný pred viac ako polrokom. Odvtedy sa diskusie opäť posunuli, zmenili sa napríklad diskusné vlákna či pribudol palček dole (nevdojak mi prišiel na um v tomto kontexte výkrik Ľuboša ČegeBlahu na onehdá proteste, "čapice hore, Slovensko dole!" . Keď si nedajú pozor, aj pravdu rečia, súdruhovia. A nielen na pytliackej chate...)
Kombináciou ozajstných zlepšení (predtým pokazeného) a zvyku sa ale opäť dá diskutovať bez škrípania zubov.
Ako by to mohlo byť (moje skromné návrhy).
Komunita blogerov zažila vo svojich statusoch priam zemetrasenie (o tom v druhej časti).
Ná a čo diskutéri, sú od macechy?
Veď už je teľo merateľných parametrov.
Pre začiatok navrhujem 4 statusy, ktoré by boli uvedené pri mene / nicku / číselku diskutéra.
Profík - podľa absolútneho počtu príspevkov za určité obdobie
Popoulárny - podľa páčikov
Lúzer - podľa nepáčikov
Prémiový - kritéria určí redakcia. Ich príspevky nebude môcť čítať len tak hocikto...
(irony off No1 :-)
BLOGY A BLOGERI
Ako som už spomínal, do tejto spoločnosti nepatrím ani dva roky. Za ten čas som "splodil" 115 článkov. Ich genézu a štruktúru som vyhodnotil v dvojdielnom "jubilejnom" spomínaní "Čože je to stovka", časť prvá a samozrejme aj druhá, kde sú aj moje osobné rebríčky.
Takže teraz len stručne.
Pôvodný zámer blogovať bola už spomínaná možnosť diskutovať. Čo sa neskôr "preklopilo", keďže sa mi táto činnosť stala koníčkom, či priam koňom.
V tej dnes už stopätnástke prevládajú seriály, dominujú Slovenské Černobyle (zatiaľ 20 častí, dve nové na "čakačke"), Kraj kde nič nie je (ukončený - 13 častí) či najnovšie 7-dielne Pražská zastavení.
No a samozrejme Kamalásky, ktoré som promoval v úvode plus niekoľko kratších sérií (z nich mám najväčšie podlžnosti k Cimranom, ktorí sú moja srdcovka. Ale už sa na náprave pracuje).
Ale to je opäť osobná odbočka.
Dnes chcem pojednávať o inom.
Totižto po "vylepšení" diskusií došlo aj na vylepšenie blogov. Úprimne, po zistení, že sa niečo ide diať, som sa trocha vydesil...
Vylepšenie blogov, etapa prvá.
Pred časom, niekedy v júli, som bol oslovený pánom Paculíkom, či by som sa nezúčastnil testovania novej verzie ešte pred spustením. Súhlasil som. Prešiel som novou verziou, nejako extra nadšený som nebol, ale nezdalo sa to byť ani nejakou veľkou katastrofou. Trocha sa zmenila administrácia, vkladanie obrázkov, celkovo sa isté veci zjednodušili (čo je v mojom prípade môj celkový trend).
Ozvala sa mi telefonicky mladá pani / slečna s príjemným hlasom a spolu sme to prešli. Vyjadril som svoj názor, že vo všeobecnosti nerád mením veci, ktoré fungujú. A tiež, že niektoré funkcie sa zjednodušili na môj vkus až príliš.
Konkrétne celkom zmizli farby.
Príjemný hlas argumentoval, že niektoré blogy boli príliš "strakaté" a nevkusné. Čo bola iste pravda, občas sa niekto na blogovisku správal (a áno, opakovane) ako dieťa, ktoré prvýkrát dostane pastelky a nevie od samej radosti, čo a ktorou namaľovať skôr. Výsledné dielo potom bola ako torta psíčka a mačičky, len miesto chute si užíval zrak.
Ale takých "umelcov" zas až tak veľa nebolo a prišlo mi to zo strany redakcie, akoby považovali blogerov za nesvojprávnych...
Konkrétne u mňa, občas som použil modrú (zvýraznenie fikcie) alebo červenú.
A keďže "zákaz farieb" sa udial retrospektívne, niektoré moje články tým výrazne utrpeli...
Už len taký detail, obmedzenie súvisiacich článkov na 3. Čo pri mojich seriáloch nepostačuje. Našťastie, dá sa to elegantne vyriešiť odkazmi priamo v článku.
Za svoju spoluprácu som bol odmenený. Ročným prémiovým predplatným. Než som si zvykol na chýbajúce reklamy... (na druhej strane akoby som stratil kompas. Čo a kde si preboha mám kúpiť?)
Informácia o nových blogoch vyšla v článku
"Vitajte na vynovenom portáli BLOG.SME.sk a cíťte sa tu dobre."
Vylepšenie, etapa druhá.
Začalo to článkom pred pár dňami.
"Vylepšený dizajn blogov a koniec označenia VIP. "
Naň sa budem párkrát odvolávať.
Najprv ale formalitky.
Skrátenie nadpisu a perexu.
Ja som v poslednej pražskej sérii popustil uzdu kreativite a využil možnosti dĺžky nadpisu "na doraz". Nuž a keďže nový dizajn pôsobí opäť retroaktívne, stalo sa po kliknutí po načítaní môjho blogerského konta a zrolovaní na zoznam mojich článkov toto:
Paráda.
Dokonca ani posledný "vykastrovaný" nadpis (to už som vedel, čo sa deje) sa tam nezmestil.
O tom, že na smartfóne sa v prehľade neukazuje ani skrátený perex asi škoda reči. Snáď len otázočka. Načo tam vôbec teda perex je?
(istý čas sa nedalo rolovať na ďalšie články, iba po rozkliknutí konkrétnej rubriky autora)
Statusy blogerov
VIP a Obľúbený bloger
Citujem z posledne uvádzaného článku.
"Po dlhom zvažovaní sme sa rozhodli zrušiť označovanie VIP bloger. Viedlo nás k tomu viac vecí. Toto označenie historicky dávali priamo administrátori blogov a neexistovali k tomu žiadne transparentné pravidlá. Vždy to stálo na zvážení adminov a toto označovanie následne niesli desiatky blogov, ktoré po čase už neboli aktívne."
Konečne redakcia vyšla s farbou von. Hoci ju mnohí na netransparentnosť dlho upozorňovali. A ešte to nedávno umocnila tým, že priebežne dávala na titulku akési" "VIP tablá", kde potom vznikali aj takéto absurdity.
(osobne proti pani Zuzane van Hoog nič nemám)
Pre úplnosť dodám, že existoval aj status Obľúbený bloger. Zo dňa na deň som sa ním stal aj ja, hoci som netušil, čím som si to zaslúžil. Predpokladal som, že zrejme čítanosťou (tú som ale nejak ohurujúcu nemal, blogujem o menšinových témach a navyše viac ako pol roka trvalo, než som bol zaradený do výberu SME) alebo odberateľmi. Ale tých som mal vtedy len okolo 30...
Populárny bloger
Nahradil oba predchádzajúce statusy. Tentoraz je transparentný, 100 a viac odberateľov.
Čo mi ale trocha vadí, je necitlivá "degradácia" bývalých VIP. Nie všetci boli v jednom "zdiskreditovanom vreci". Iste by sa pri troche snahy dali nájsť u tých naozaj dobrých isté kritériá, kde by mohli byť zaradení k tým populárnym.
Totižto za celú dobu, čo som aktívny na SME, zaregistroval som len jedno "odňatie" statusu VIP. Bezpochyby zaslúžené. Teraz to má všetko rovnakú pachuť.
A propos, moje štatistiky sú nasledovné:
(od minulého týždňa pribudol jeden odberateľ).
A ja sa pýtam. Hoci sa počet mojich odberateľov od čias, keď som bol obľúbený zdvojnásobil.
Kde sa fláka tých 38???
(irony off No2 :-)
A čerešnička na záver:
Prémiový bloger
Opäť citujem z uvádzaného článku:
"V poslednom rade, ku zrušeniu označenie VIP nás viedli aj nové Prémiové blogy. Ide o autorov, s ktorými administrátori Blog.SME.sk nadväzujú s nimi úžšiu spoluprácu. V spolupráci s nimi chceme prinášať prémiový obsah, ktorý by ste si nikde inde na slovenskom internete neprečítali."
Odpustime autorom malý gramatický prešľap. Ale iné ma dostalo.
" obsah, ktorý by ste si nikde inde na slovenskom internete neprečítali."
Osobne si myslím, že toto platí pre KAŽDÝ JEDEN BLOG. Pravda, s výnimkov porušovania kódexu blogera či plagiátov.
Navyše, ďalšie vety:
"Ak by ste mali záujem stať sa prémiovým blogerom alebo by ste sa s nami radi podelili o Vašu spätnú väzbu, môžete napísať priamo produktovému manažérovi projektu Blog.SME.sk - peter.nagy@petitpress.sk"
evokujú dojem, že status "prémiový bloger" sa dá kúpiť a kopíruje filozofiu prémiového predplatného.
V diskusii na to aj prišla reč, ale pán Nagy to kategoricky poprel.
No a ešte jedna poznámka.
Neviem, pre mňa ako blogera by bolo silne kontraproduktívne, aby si mohli moje články čítať len "vyvolení". Tí, čo si to zaplatia. Ale je možné, že prémiové blogy sú aj honorované, nevidím do detailov projektu...
Toľko na dnes.
A nabudúce...
Mám isté podlžnosti. A kopia sa.
Aj preto cítim, že by som mal do svojho blogovania (a nielen doň) zaviesť istý systém. Pretože pár vecí ma v poslednej dobe "rozhodilo" a treba ich skonsolidovať.
Takže nabudúce už aj s tým systémom. Ktorý predstavím nabudúce. Čím sa nám to trocha zacyklilo. Vravím, treba ten systém.
(zatiaľ len načrtnem. Dve letné reminiscencie, dva nové Černobyle no a Cimrmani. Ak nechcete zmeškať, stačí jeden klik na plusko pod článkom ...)
(irony off the end :-)
