Začnem obligátnou černobyľskou formulkou:
Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch. Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.
Pre Kunerádsky zámok formulka už neplatí.
Aj keď sa zdalo, že zaniká nenávratne (ako väčšina v seriáli zdokumentovaných objektov), opak je pravdou.
Súvisiace články nám jeho osud pripomenú chronologicky:
Prvý.
Hlavnou témou bol zdevastovaný bývalý pioniersky tábor v neďalekom Zbyňove. Kunerádsky zámok bol len akýmsi prídavkom, fotografie boli nasnímané v decembri 2019. Na svetlú budúcnosť zámku by ste nevsadili ani deravý groš. (V závere sme nakukli ešte do jednej ruiny v "podzámčí").
Druhý.
Návšteva po polroku, zdá sa, že sa blýska na lepšie časy. Zámok je oplotený a na dvore sú stavebné mechanizmy. (Aby sme ale naplnili černobyľskú tradíciu, preskúmali sme jednu hospodársku budovu).
Tretí.
Zámok už rastie do novej podoby. Jednoznačne opúšťa černobyľskú ríšu. Ale aj teraz navštívime na druhom brehu Kunerádskeho potoka rekreačnú chatu ozdobenú pavučinami.
Ale konečne k téme.
Na štvrtú návštevu Kunerádskej doliny sme sa podujali včera v rámci tour po jesenných náladách Je-Seň (2). Ak ste s nami neboli, kliknite sem.
Ak sa Vám nechce, tak aspoň v obrazovej skratke.



Okolo zámku.






Po schodoch, po schodoch...
Základná prehliadka je za nami. U mě dobrý :-)
Schádzame po schodoch (tiež zrekonštruovaných) smerom na lúku a k pamätníku.

Po pravej strane sa ukazuje "Perníková chalúpka", ktorej bol venovaný v rámci černobyľskej série samostatný článok.




A nakoniec sa zastavíme pri pamätníku.

