Hľadám svoj priestor a našiel som ho. Zoznam autorových rubrík: Film a literatúra, Recenzie, Tvorba, Miesto pre život, Súkromné, Nezaradené
Keď sa opýtaš, dozvieš sa. Táto replika by mala platiť. Niekedy neplatí. Platí vtedy, keď sa v našom obchode opýtam, koľko stojí kilo cukru. Neplatí vtedy, keď sa opýtam, prečo je v tomto štáte všetko obrátené naruby. Lenže, čo stojí cukor sa nemusím pýtať, z verejne dostupnej cenovky sa to dozviem. Ale dozvedieť sa z verejných zdrojov odpovede na tieto otázky jednoducho nejde...
V našich končinách je dobrým zvykom zabezpečiť rodinných príslušníkov, kamarátov, známych a politických prívržencov na lukratívne miesta do podnikov so štátnou účasťou. Táto rodinná a politická privatizácia štátneho majetku sa dostala do obludných rozmerov, kde sa morálka a zdravý rozum strácajú v cvengote mincí. Pochopiteľne, ide o krádež chránenú zákonom, takže nepostihnuteľnú.
Dvanásťročný chlapec napadol svojho rovnako starého kamaráta a dvakrát ho porezal na ruke... Vodič autobusu bol zbitý presilou výrastkov kvôli cigarete... Deti prepadávajú starších ľudí, bijú ich, opĺzlo im nadávajú... Krádeže sú na dennom poriadku... Sme v Plaveckom Štvrtku, najväčšej rómskej osade v Bratislavskom kraji. V tom kraji, ktorý je príliš bohatý, aby mohol čerpať finančné prostriedky z EÚ na riešenie rómskej otázky. Asi by ani tie nepomohli. V iných krajoch ich čerpať môžu a nepomáha to...
Posledné mediálne vystúpenia majoritného akcionára Nemocničnej a.s. sú zarážajúce. Tvrdí, že musia zatvoriť v malackej nemocnici Ústavnú pohotovostnú službu a lôžkové oddelenia a prepustiť 60 sestričiek. Z tomuto obmedzeniu služieb ich vedú posledné kroky mestského zastupiteľstva z 19. apríla kde poslanci zaviazali primátora, aby žiadal zastaviť podpisovanie dodatkov k zmluvám sestier a preskúmal dôvody zavedenia jedno eurového poplatku za odbornú ambulantnú starostlivosť. V Malackách to vrie, na sociálnych sieťach bežia ohnivé debaty, ale ja by som problém rozdelil na dva.
Raz musí skončiť absencia reflexie národa a budeme sa musieť pozrieť pravde do očí. Včera som bol na premiére nového slovenského filmu Eštebák, ktorý rozpráva o praktikách Štátnej bezpečnosti spred a po roku 1968. Film je pionierom danej témy a je prvou filmovou lastovičkou kultúrnej obci k zobrazeniu našich dejín. Lenže naša spoločnosť je širšia ako tá kultúrna a jej svedomie dostáva pomocou politických nominácií poriadne na frak.
Prepáčte mi tento expresívny názov, ale televízia Narkóza a televízia Hnoj, ľúbozvučné to názvy, akoby ich jedna mater mala, sa neustálym atakovaním diváka snažia posunúť hranice televíznej zábavy smerom... dolu.
Štátne zmätky okolo Finančného úradu sa dotýkajú ľudí omnoho viac ako si dokážu pripustiť. Akosi sa neviem zbaviť dojmu, že okrem podnikateľov, ktorým štát nie je schopný vyplatiť vratky DPH alebo zaregistrovať pokladnicu, tak to nikoho netrápi. Byť zlomyseľným je možno namieste, ale hajzlíkov, ktorí neplatia dane je mnoho a utajených dépeháčkarov ešte viac a všetkých týchto darebákov pustiť z reťaze von... to je už veľký luxus. Ktože by mal rád financov, na druhej strane, ak prestáva fungovať štát, je to vážna vec...
Rezort zdravotníctva je ako časovaná bomba, ministri si ju pohadzujú v rukách a netušia, kedy im vybuchne. Tento pocit mali zrejme všetci ministri zdravotníctva. Pred nástupom do funkcie mali odhodlanie a snahu niečo dosiahnuť, niektorí dokonca aj pripravené systémové riešenia, iní nestačili nič urobiť a už boli vyhodení / odídení... V súčasnom zdravotníctve to vrie ako nikdy, aj zásluhou posledného ministra Uhliarika. Takže, aká bude nová ministerka ?
Slovenská pravica sa dlhodobo chová ako hŕstka rozhádaných detí na pieskovisku. Posledné skutočnosti okolo kosti pohodenej Róbertom Ficom v podobe druhého podpredsedu parlamentu svedčia, že neustále útoky jeden voči druhému neskončia ani v opozícii. Je to veľmi smutný pohľad.
Je to pár mesiacov, čo chcela pravicová vláda transformovať nemocnice na akciové spoločnosti. Rozdiel medzi príspevkovými organizáciami a akciovkami je len v právnej rovine a podľa Ministerstva zdravotníctva nemá vplyv na poplatky, pacientovi bude naďalej poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť. Oponenti tvrdia, že pacienti budú platiť aj za úkony, ktoré mali doteraz bezplatne a prípadný krach akciovky povedie k jej sprivatizovaniu. Toľko politické deklarácie.
No, ide to z nich ako z chlpatej deky. Pokúšam sa dozvedieť od svojich známych, prečo volili stranu Smer. Netušil som, že zdanlivo jednoduchá otázka dokáže v sebe skrývať nepoznanú záludnosť...
Tak sme to zvládli. Navzdory avizovaným problémom a avizovanej nízkej účasti voličov na predčasných voľbách ľudia opäť ukázali, že majú viacej rozumu ako všetci politici dokopy. Treba oceniť voličov, ktorí pochopili, že len vhodením platných lístkov do urien môžu zmeniť našu politickú scénu, potrestať neschopných politikov alebo im vyslať jednoznačný signál, že nerobia svoju prácu dostatočne. Že sa tak stalo len čiastočne nemajú za vinu voliči, ale volebný zákon, ktorý sa azda časom zmení.
Neustále sa diskutuje o financovaní politických strán. Platiť ich z našich daní ? Nechať ich napospas všemocnému trhu ? Názory na to môžu byť rôzne, pravdou je fakt, že súčasný model umožňuje oba varianty. Lenže systém potrebuje zmenu. O túto zmenu si prosia politické strany svojou vlastnou nenažranosťou. A táto nenažranosť sa vinie ako červená niť celou Gorilou...
Tak sa tá naša sviňa skompromitovala, že ju budeme musieť zabiť. Spriahla sa s inými sviňami a za trest ju čaká koniec. Chcel som nájsť mäsiara, čo ju zabije a zavesil som oznam na fejsbúk, ale vraj sa to tak už nerobí.
Všetok hnev tohto národa pramení z bezbrehej neslušnosti politikov, ktorí nerobia politiku lebo majú vízie a chcú niečo zmeniť k lepšiemu, ale politiku považujú za prostriedok k obohacovaniu. Sú často krát ako podomoví obchodníci ponúkajúci tovar, sľubujúci hory-doly a potom sa na zákazníka ( voliča ) vykašľú. Práve žijeme túto dobu. Je totiž pred voľbami.
Rozpoviem vám príbeh o dvoch mužoch. Ten prvý je vitálny sedemdesiatnik plný životných skúseností. Pred mesiacom mu diagnostikovali malý onkologický nádor. Druhý muž je zatiaľ len malý chlapec. Možno v muža nikdy nevyrastie, lebo má taktiež onkologické ochorenie. Pod rúškom anonymity sa vídavajú na chodbách na Heydukovej...
Posledné prieskumy verejnej mienky naznačujú, že s Dzurindovou SDKÚ-DS to ide dolu vodou. Ženské osadenstvo ich politbyra sa môže len prizerať do akých mimoparlamentných vôd ich vedie to mužské, dominantnejšie, hlúpejšie. Pani Radičová dávnejšie oznámila, že končí a pani Žitňanská všetko neutiahne...
Finanční žraloci dávno roztočili kolotoč korupcie, lebo vedia, že bez mocnej sily peňazí by boli na tom našom hnojisku len chudobní príbuzní. Áno, hnojisku, lebo z nášho ekonomického a hospodárskeho prostredia urobili smradľavú kopu. Aj Haščák pred rokmi priznal, čo si myslí o demokracii ( vraj je na hovno ) a rovnako pomenoval aj voliča.
Fico bol ešte začínajúcim, málo vplyvným politikom, keď môj otec hovorieval, že je to malý Mečiar. Z malého Mečiara rokmi vyrástol veľký Fico a dávno už predbehol „otca národa“ v slovnej ekvilibristike, v schopnosti premeniť vodu na víno ( rozumej klamstvo na pravdu ) a vytĺcť politický kapitál aj z nemožného.
Je to tak, pod týmto krkolomným názvom sa skrýva podstata súčasných problémov v spoločnosti. Politici a politické chobotnice kradnú zo štátneho a občania – voliči sa pokorne prizerajú...
