Katarína Mrvečková
Sviatky pokoja a lásky...
Uvedomila som si to. Neviem prečo. Sviatkami pokoja a lásky zvykneme nazývať Vianoce. Dnes som kráčala po cestičkách cintorína, a videla som na vlastné oči...
Som génius. Ale okrem mňa to nikto nevie. Zoznam autorových rubrík: Hrdinské (dedinské) zápisky, Nedalo mi, Súkromné, Nezaradené
Uvedomila som si to. Neviem prečo. Sviatkami pokoja a lásky zvykneme nazývať Vianoce. Dnes som kráčala po cestičkách cintorína, a videla som na vlastné oči...
Po dlhom čase sme si dohodli spoločný obed s kamarátkou. Tá kamarátka je náhodou bývalá redaktorka televízie, ktorá vie aj to, čo väčšina z nás len tuší, no pre mňa hlavne človek s pragmatickým, poväčšine až chlapsky príjemným pohľadom na svet, za čo by ju bolo málo zlatom vyvážiť. Prebrali sme všetko možné. Rodiny, prácu, seba samé, aj to, ako človek nemôže prejsť mestom bez toho, aby od neho na každom rohu nepýtali peniaze na všetky tie známe a menej známe zbierky, ktoré aj tak idú bohviekam. A tak som sa jej priznala, že už pár rokov z môjho účtu putuje každý mesiac neveľká suma na iný účet, na čo sa ona na mňa pozrela so zjavným začudovaním, a povedala len: „Katuška, načo to robíš? Tu pomáhaš, tam pomáhaš, kto raz tebe pomôže?“
Mala som asi šesť rokov. Mama sa vybrala do Poľska na nákupy. Pamätám si, že v ten deň sa z neho vrátila „neokradnutá“, ba dokonca s lustrom do kuchyne a čižmami. Luster sme vybalili, a zistili, že má päť rovnakých a jedno úplne iné sklíčko. Čižmy boli rovnaké. Akurát jedna číslo štyridsať a druhá tridsaťdeväť.
Poznáte to. Nedeľa. Ak upršaná, skočíte s rodinou na nákup do hypermarketu. Ak slnečná, skončíte v hypermarkete aj tak. Mladšie ročníky sa tam zastavia cestou z futbalu, tí skoršie narodení napríklad aj cestou z kostola. Presne ako staručká sivovlasá babička v okuliaroch, ktorá v takúto nedeľu vyložila na pás vedro a metlu, a súcitne poľutovala pokladníčku: „Moja zlatá, vy ste ale chúdatenko. Ešče aj v tú nedzelu tu musíce takto robic!“ „Tetuška, to preto, lebo také staré strigy ako vy si akurát v nedeľu musia ísť kúpiť kýbel a vecheť...“