Slon v porceláne Zoznam autorových rubrík: Linux, Poviedky a rozprávky, Sloboda v IT, Príroda, Technika a technológia, Hudbička, Fedora Core, Hodené do kotla, Súkromné, Nezaradené
Borat Sagdijev kazašský novinár ktorého vyslal kazašský minister informácií do Ameriky aby sa naučil niečo o kultúre Ameriky. Pred touto misiou bol v Anglicku, Kanade a Holadsku.Na každého Žida sa díva ako na prenášača moru a má čudné vzťahy zo zvieratam.
Vďaka článku v Pravde som ku tomuto rozhodnutiu došiel.
Je ťažké dáť k danej úvahe predslov. Určite by som mohl napísať veľa, ale niekedy je mi jednoducho smutno.
Na vysokej škole kde študujem je tento problém neustále v skupinkách preberaný a diskusia zatiaľ nikam neviedla. Tak ako ani nikdy nebude viesť, kým nebude vôľa. Prečo?
Je zaujímavé sledovať používanie slova hacker v dnešných médiách a spoločnosti. Slovo hacker má pritom viacero významov a nedá sa spájať iba s negatívnou činnosťou. Teoreticky každí informaticky vzdelaný občan je hacker.
Táto malá rozprávková poviedka (dnes sa to nazýva sci-fi) vznikla keď som slúžil vlasti počas jednej nekonečnej služby. Podľa môjho osobného delenia patrí k envirorozprávkam (environmentálnym rozprávkam).
Nie je to tak dávno, keď som prišiel na to, že žijem v smutnej krajine. Chýba mi tu veselý humor. Recesistický. Kremnické gagy nevyriešia ten nedostatok, ktorý napĺňa duše ľudí ako som ja. Malé divadielka sú také malé, že o nich nič neviem. Vtipní ľudia sú pod zemou, a o tých živých neviem. Kde ste recesisti? Halóóó!
Kam na to tá ľudová múdrosť chodí? Pár riadkov a aj keď viem, že je to smiešne dá sa mi plakať. Niekedy. No ale nejdem vás zaťažovať, každý nech si urobí obraz sám.
29.5.2006 vo večerných hodinách odišiel anjel ku anjelom.
Minule som kráčal cez prechod pre chodcov a skoro ma prešlo auto. Auto som si všimol, zastavil som, auto prešlo. Tým by to malo skončiť. Ale neskončilo. Potom ma prešla nálada. Bývam v malom meste a takéto auto neuvidíte len tak hocikde. Ide o Audi Q7. V aute sedel vodič čo mohol mať o niečo menej ako ja. Hádam 21. Možnože mal aj viacej, ale vďaka strohému účesu bez vlasov sa ťažko dá prísť na vek.
Niekedy mám pocit, že žijem vo vymyslenom svete. 70% slovenskej populácie sa hlási ku kresťanskej tradícii. Podľa toho by som mohol uvažovať, že žijeme v čiastočnom raji.
Nechcel som to zahnať až takto ďaleko, ale chcem počuť aj názor druhých ľudí a možno, že aj niekomu týmto článkom s podobným problémom pomôžem. Ide o jedného človeka. Nemôžem napísať, že ho neznášam. Lepšie povedané je to takto: nedokážem s ním vyjsť pretože ten človek nemá záujem vyjsť so mnou.
Máte doma malú ratolesť? Chcete aby z neho vyrástol inžinier, inžinierka? Tak na dobrú noc, každý večer, jedna rozprávka od uja Peťa :)
Na väčšine dvier štátnych zdravotníckych ambulancií je práve tento nápis. Naše zdravotníctvo je v niečom, čo odborníci nazývajú kríza. Ja osobne do zdravotníctva vôbec nevidím, ja mám s lekármi iba dobré skúsenosti a aj s vyšetreniami. Som mladý, môže väčšina z vás povedať a ja musím iba súhlasiť. Ale, tu je môj názor.
Možno som mal tento rok trošku viac šťastia, ale podarilo sa mi dostať sa na olympiádu. Nezúčastnil som sa jej ako olympionik, ale iba ako dobrovoľný pomocník pri lyžiarskych súťažiach. A aby som sa ďalej nezahrával s vaším časom, nebolo to v Turíne. Olympiáda sa uskutočnila už štvrtý krát, na strednom Slovensku na Skalke, neďaleko krásneho mestečka Kremnica. Názov Vám asi povie viac: Špeciálna zimná olympiáda (minulá olympiáda bola oficiálne nazv aná Národné preteky špeciálnych olympiád v bežeckom a zjazdovom lyžovaní, tento rok sa priznávam, že oficiálny názov netuším). A olympionici? Možno tie najúžastnejšie deti a dospelí na svete. Mentálne postihnutí športovci.
Taká malá žiadosť radového občana našim (staro)novým politikom.
