Juraj Paškuliak
Na koronavírus si budeme musieť zvyknúť
Opatrenia kvôli koronavírusu pociťujeme všetci. Povinne nosíme na tvárach ochranné rúška. Mnohí čo sme boli v zahraničí sme skončili v karanténe.
Pochádzam z Kláštora pod Znievom. Študoval som na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Živím sa výrobou majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Som autorom štyroch zbierok poviedok, ktoré v priebehu rokov 2010 až 2013 boli vydané v knižnej podobe. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Politika, Nezaradené, Próza, Fotografie, Poézia, Kultúra, Súkromné, Spomienky na matku
Opatrenia kvôli koronavírusu pociťujeme všetci. Povinne nosíme na tvárach ochranné rúška. Mnohí čo sme boli v zahraničí sme skončili v karanténe.
Viete čo si pripomíname dnes, štrnásteho marca? Ak neviete, pozorne čítajte ďalej. Prezradím vám to.
V predchádzajúcom článku som sa zmienil o lyžiarskom stredisku Remata. Dnes o ňom napíšem podrobnejšie.
Mám veľmi rád počítačové hry. Hrávam ich každodenne, niekedy aj celé hodiny vkuse. Medzi moje najobľúbenejšie hry patrí Commander Keen.
Narazil som na zaujímavú vec. Spravodajský portál Pravda priniesol informáciu o tom, že expremiér Mečiar, sa už štyri roky súdi o pozemok.
Ľudí navštevujúcich obchody s potravinami radím do rôznych skupín. Napríklad podľa toho, do čoho si dávajú nákup.
Starí ľudia častokrát hovoria: Svet už nie je taký ako kedysi. Alebo: Dnešní mladí ľudia sú takí povrchní.
Cestoval som vlakom. Vstával som v ten deň skoro ráno a mal som dlhú cestu - najprv aby som sa dostal do Vrútok a tam prestúpil na rýchlik do Košíc. Bol som nevyspatý a necítil som sa dobre.
Často cestujem diaľkovými autobusmi. Málokedy som spokojný. Mám dojem, ako keby ľuďom chýbala kultúrnosť potrebná pre cestovanie.
Aby som sa udržoval vo forme, tak som chodil do posilovne. Mal som jednu takú, pár minút od miesta kde bývam.
Bolo by pekné, keby to v živote s láskou fungovalo ako v rozprávkach a romantických filmoch. Bohužiaľ, realita je iná.
Baví ma jazdenie na horskom bicykli. Tomuto športu sa venujem pravidelne, od skorej jari do neskorej jesene.
Stalo sa mi pred nejakou dobou: Čakám autobus. Autobus mešká. Mám zlú náladu, lebo viem že ďalší spoj kvôli tomuto meškaniu pravdepodobne nestihnem.
V prázdnom alebo poloprázdnom autobuse sa cestuje celkom príjemne. Vyberiete si kam si sadnete a nemusíte si robiť starosti kvôli batožine. Môžete ju nechať položenú vedľa seba.
V autobusoch sa rozmohla zvláštna vec - televízory. Neviem kedy presne to začalo a prečo, ale dnes je to tak, že sotva nájdete autobus v ktorom by nebol televízor.
Handlová a Žiar nad Hronom sú susediace mestá. Po ceste prvej triedy ktorá ich spája, sú vzdialené dvadsaťdva kilometrov.
Potreboval som kúpiť šubleru. Išiel som do železiarstva a pýtal si ju. Predavačka mi ponúkla na výber až dve, od akože dvoch rôznych značiek.
Veľká noc je najväčším sviatkom kresťanov. Človek by v priebehu týchto dní očakával akési uvoľnenie, sviatočnú atmosféru. Opak je pravdou.
V úvode tohto článku, chcem vyjadriť svoju úctu k učiteľom a ich povolaniu. Uvedomujem si, aká náročná je práca, ktorú vykonávajú. Bohužiaľ, nie všetci učitelia, sú dobrými učiteľmi.
Navštívil som Hotel Patriot vo Vranove nad Topľou. Na nasledujúcich riadkoch opíšem, ako to tam vyzeralo.