Juraj Paškuliak
Veľkonočné sviatky pokazili motorkári
Veľká noc je najväčším sviatkom kresťanov. Človek by v priebehu týchto dní očakával akési uvoľnenie, sviatočnú atmosféru. Opak je pravdou.
Pochádzam z Kláštora pod Znievom. Študoval som na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Živím sa výrobou majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Som autorom štyroch zbierok poviedok, ktoré v priebehu rokov 2010 až 2013 boli vydané v knižnej podobe. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Politika, Nezaradené, Próza, Fotografie, Poézia, Kultúra, Súkromné, Spomienky na matku

Veľká noc je najväčším sviatkom kresťanov. Človek by v priebehu týchto dní očakával akési uvoľnenie, sviatočnú atmosféru. Opak je pravdou.

V úvode tohto článku, chcem vyjadriť svoju úctu k učiteľom a ich povolaniu. Uvedomujem si, aká náročná je práca, ktorú vykonávajú. Bohužiaľ, nie všetci učitelia, sú dobrými učiteľmi.

Navštívil som Hotel Patriot vo Vranove nad Topľou. Na nasledujúcich riadkoch opíšem, ako to tam vyzeralo.

Často počujem ako niektorí (väčšinou starší) ľudia s nostalgiou spomínajú na minulý režim. Vraj bolo vtedy lepšie. Nie je to pravda.

Minulý rok som uverejnil článok, kde som písal o husliach. Dnes budem venovať pozornosť inému nástroju z rodiny sláčikových hudobných nástrojov.

Nie som ten typ človeka, ktorý by mal rád leto. Keď sa spomenie toto ročné obdobie, tak mi zídu na um nasledovné tri veci: Neznesiteľné horúčavy, všadeprítomný dotieravý hmyz a ručanie motoriek.

Husle sú sláčikový hudobný nástroj. Majú štyri struny, ktoré sú ladené v kvintách (g, d, a, e). Príbuznými nástrojmi huslí, sú viola, violončelo a kontrabas.

Predstavte si, že do vášho domu sa majú nasťahovať noví susedia. Mohli by ste si vybrať z nasledujúcich dvoch možností.

Laco Bača je ľudový rozprávač. V našom meste má mnoho fanúšikov a aj obdivovateliek, z radov stareniek, či mladých žien, ktoré ho zbožňujú a bez váhania, by sa hodili hoci aj pod kopytá cválajúcich koní, keby si to prial.

Dnes, na sviatok práce, sa pokúsim prispieť nejakou, s prácou súvisiacou témou. Prezradím vám, aká katastrofa postihla firmu jedného môjho priateľa.

Slovensko je krajina, z ktorej odchádza veľa ľudí za prácou do cudziny. Mnohí z nich si myslia, že všetko vedia a kam prídu, každého poučujú. V tomto článku opíšem príbeh jedného takého človeka, presne tak, ako sa udial.

Začalo to tak, že pred rokmi ten byt kúpila a nasťahovala sa do neho istá žena. Manžela nemala. Buď ho už porazilo, alebo sedel dakde vo väzení.

Ja som si na jedného spomenul. Bolo to dávno, asi pred pätnástimi rokmi. Teraz sa na tom už len smejem, ale vtedy mi nebolo všetko jedno.

Zhováral som sa s človekom, ktorý prevádzkuje horskú chatu. Rozprával o svojej práci, filozofii a vzťahu k prírode. Počas rozhovoru s ním, som si vypočul mnoho krásnych slov, ktoré som zhrnul do tohto článku:

Čo sa týka partnerských vzťahov, väčšinu ľudí radím do dvoch skupín. Prvú volám pritakávači, druhú podvodníci.

Prednedávnom sa mi podarilo stretnúť s človekom, zaoberajúcim sa problematikou neidentifikovateľných lietajúcich objektov. Zhovárali sme sa o rôznych témach – napríklad o kozmických duchovných zákonoch alebo o budúcnosti ľudstva.

Priateľ je Ukrajinec. Nedávno si našiel frajerku. Chcel ju vziať na zmrzlinu, zistil ale, že nemá dosť peňazí. Tak ju zobral do obchodu s potravinami.

Počas života v Bratislave boli častým cieľom mojich výletov Malé Karpaty. Okrem iného, sa mi dostalo šťastia, zúčastniť sa v nich pozoruhodného športového podujatia. Jednalo sa o Trnavskú stovku.

Počas prvej polovice minulého desaťročia som mal obdobie, keď som sa vo voľnom čase venoval výrobe pastierskych píšťaliek.

Pamätám sa, akoby to bolo včera, na ten deň, keď som ho uvidel po prvý krát. Bol celý modrý a drkotal od zimy. V jednej ruke držal fľašu lacnej vodky a v druhej zvon na čistenie zapchatých odtokov vaní a umývadiel, ktorý vytiahol z kontajnera na odpadky.