Pochádzam z Kláštora pod Znievom. Študoval som na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Živím sa výrobou majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Som autorom štyroch zbierok poviedok, ktoré v priebehu rokov 2010 až 2013 boli vydané v knižnej podobe. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Politika, Nezaradené, Próza, Fotografie, Poézia, Kultúra, Súkromné, Spomienky na matku
Je to dobré zviera. Má krásny hustý kožúšok, ktorý je z jednej polovice zlatý, z druhej snehobiely. Zlatú srsť na ľavej strane hlavičky má popretkávanú čiernymi chĺpkami, a na ľavej časti ňufáčiku tmavý fliačik. Na bielom brušku má kožušinu jemnejšiu, a je jej vidno pupček. Má nádherné, veľké čierne oči, a v ružovej papuľke ostré zúbky. Vyzerá ako malý zázrak, ktorý na Zem priletel z inej planéty.
Žijem v regióne ktorý je neslávne známy tým že v ňom v každých voľbách valcujú strany združujúce politikov s najhoršími charaktermi, a spravidla komunistickou minulosťou. Podľa toho to u nás aj vyzerá. Je tu mnoho vážnych problémov, a preto možno vyznie zvláštne že nasledujúce riadky budú o niečom tak malichernom ako sú nedostatky jednej tunajšej predajne potravín patriacej do nemenovanej slovenskej siete. Nuž ale keď vidím ako mnohí iní autori píšu o skutočne vážnych témach, a s akým tragickým nezáujmom sa to stretáva, tak na to skúsim ísť z druhej strany.
Médiá obyčajne venujú pozornosť len pseudocelebritám a rôznym pofidérnym existenciám, úplne zabúdajúc na osobnosti skutočné; ľudí ktorí sú medzi nami, nenápadní, no oveľa užitočnejší a hodnotnejší.
Pred niekoľkými dňami som navštívil obchodík u nás za rohom. Rád do neho chodievam, lebo majú kvalitný tovar za priaznivé ceny, a pracujú tam milé predavačky. Zbadal som u nich vtedy otrhaného muža ako na mňa čumí. Trochu ma to prekvapilo, no viac som si ho nevšímal, a venoval sa nakupovaniu. Keď som po chvíli s plným košíkom v ruke stál pred pokladňou, postavil sa vedľa. Všimol som si že má v rukách iba dvojdecku borovičky. Povedal som mu: Choďte prvý keď máte len tú jednu vec. Nereagoval, tak som košík vyložil na pult.
Mám priateľa o ktorom som si dlhé roky myslel že je šťastne ženatý. No raz keď som sa s ním stretol v kaviarni a zhovárali sme sa na túto tému, dozvedel som sa že to nie je celkom tak. Bolo mi to ľúto, lebo som ho poznal ako dobrého človeka ktorý pre svoju rodinu veľa obetoval.
Ďaleko preďaleko za mnohými horami je hladová dolina. V tej doline je dedina, a v tej dedine krčma. Sedia v nej dvaja chlapi ustatí po ťažkom dni, popíjajú a debatujú. Najprv o hokeji a futbale, potom sa rozhovor zvrtol na politiku. Bavili sa o pravici a ľavici, konzervatívcoch, liberáloch, sociálnych aj kresťanských demokratoch, všetko v rámci politickej korektnosti, a napokon prišli k záveru, že keby tu bolo „to pravé“, tak Slovensko by prosperovalo aj napriek tomu že by ho naďalej ovládali skorumpovaní chrapúni. Chvíľu mlčali, a potom jeden z nich vytiahol z igelitky noviny, významne nimi potriasol, a povedal:
Život na dedine je v podstate jednotvárny. Od pondelka do piatku práca za pásom pre zahraničného investora, večer klobáska a pivko, Farma, Senzi Senzus, Drišľak. Prosto, Istoty. Alebo posedenia v pohostinstve kde sledujeme šport, či konzultujeme o rôznych témach. V sobotu drevo popíliť, porobiť na dome, a v nedeľu ísť do kostola a potom udať suseda že páli lístie na dvore. Slovom nuda. Pre toto je vítané každé spestrenie. Ako teraz keď sa u nás konali Preteky traktorov.
Ženy a dievčatá; zvodné študentky, príťažlivé mladé mamičky, alebo atraktívne milfky. Opojná vôňa ich pokožky, šiat, vlasov. Priliehavé svetríky a krátke sukničky, zvodné krivky nežných pliec, pŕs, a úzkych driekov. Punčochy natiahnuté na štíhlych nôžkách, okrúhle zadočky ako stvorené na milovanie a materstvo. Toto všetko mužov vzrušuje, ba priam privádza do šialenstva, a láska patrí medzi najkrajšie veci v živote. No nie každý na ňu má šťastie.
Život v meste nás ubíja. Počas týždňa sme vo svojich zamestnaniach, no ihneď ako nadíde vytúžený piatok, pobalíme si veci, do batohov naložíme proviant, oblečieme sa do vojenského oblečenia zo sedemdesiatych rokov; alebo si natiahneme flanelové košele, a slušivé tesiláky vymeníme za hriešne džíny. Nasadíme si kovbojské klobúky, obujeme kanady, a hurá za dobrodružstvom do hôr.
Pri písaní často premýšľam čo za mená dávať svojim postavám. Nie je to ľahké, lebo (najmä v prípade tých negatívnych) je najlepšie použiť také aké nik nemá. No ťažko nájsť alebo vymyslieť priezvisko ktoré neexistuje, a pritom znie prirodzene. Dilemu pri písaní tohto príbehu som vyriešil tak že som svojich hrdinov nazval Prostáčikovcami. Viem že to znie dosť pejoratívne, ale pasuje to k ich mentalite. Každopádne, nech si už o tom myslíte hocičo, osoby aj dej v tomto príbehu sú vyfabulované, a akákoľvek podobnosť so skutočnosťou je iba nedorozumením alebo dielom vašej fantázie.
