Zoznam článkov blogera

Juraj Paškuliak

Na Slovensku je radosť žiť

Ak je niekto taký blbý že sa narodí v nejakej hladovej doline, tak si skôr či neskôr vychutná plody práce mečiarovských privatizérov, ktorí Slovensko ekonomicky zrazili na kolená. Ak sa chce takýto človek uplatniť, musí opustiť domáce prostredie a vycestovať za prácou tam kde nejaká je. Zbalí sa a vydá napríklad do Bratislavy. Tam si potrebuje nájsť ubytovanie. Prenajímatelia, v obave že podnájomníci nebudú platiť, požadujú platenie nájomného nie mesiac vopred ako kedysi, ale spravidla až s trojmesačným predstihom. Takže aby si niekto za takýchto okolností mohol prenajať trebárs jednoizbový byt, ktorý stojí mesačne povedzme štyristo euro, musí zaň najprv zaplatiť zálohu vo výške mesačného nájmu, plus nájomné za nasledujúce tri mesiace, čo spolu činí tisícšesťsto eur.

• 14. máj 2014
• Páči sa: 1x
• Prečítané: 0x
• 8

Juraj Paškuliak

Taký bežný slovenský tupovolič

Poznám ho už dlho. Kedysi sme spolu pracovali. Je odo mňa o pár rokov starší. Teraz chodieva do Čiech na týždňovky, a na víkendy sa prepracovaný a nevyspatý vracia k žene a deťom na Slovensko. Občas sa stretneme a prehodíme zopár slov. Je to taký bežný slovenský volič. V deväťdesiatych rokoch volil Slotu a Mečiara. Na kontroverzných výčinoch týchto politikov sa smial, a hovoril „že veď oni to tak nemyslia“.

• 5. máj 2014
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 9

Juraj Paškuliak

Prečo bude na Slovensku naďalej bieda

Pretože tento štát neriadia schopní a zodpovední ľudia, ale komunisti a eštebáci, ktorí po zmene režimu obrátili kabáty, a stali sa z nich demokrati a „kresťania“. (A takto, aj spolu s Katolíckou cirkvou, o ktorej si myslím že má s naozajstným kresťanstvom máločo spoločné, svojimi skutkami skutočné kresťanstvo zabíjajú.) Ich charaktery ostali rovnaké. Ich túžba kradnúť je patologická. Predtým posluhovali Sovietom, teraz Bruselu a Spojeným štátom. Ak si dnes niekto dovolí kritizovať Západ, alebo má pozitívny vzťah k Rusku, tak si ho pekne podajú. Pustia sa do neho a slovníkom pripomínajúcim ten spred niekoľkých desaťročí sa ho budú snažiť potupiť. Komunistický režim považujem za zlý, lebo štátna moc obmedzovala slobodu občanov a vnucovala im zvrátenú marxisticko-leninskú doktrínu. Mnohým ľuďom u nás štát za minulého režimu ublížil. Preto ma poburuje ako bezostyšne politici obrátili kabáty a teraz v opačnom garde robia to čo robili predtým, aj keď chvalabohu, dnes už nemôžu tým čo majú iný názor škodiť tak ako vtedy.

• 28. apr 2014
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 2

Juraj Paškuliak

Na dedine SmeroKádehoHázedesofilov

Furt sa všetko točí len okolo tej Bratislavy, a vidiek ostáva nepovšimnutý. A pritom je pre chod štátu tak nesmierne dôležitý. Navyše, u nás ľudia ešte nie sú takí skazení ako vo veľkých mestách, a preto je nespravodlivé, že sa o nich málo píše, pretože by mohli byť pre ostatných pozitívnym príkladom. Aby som túto nerovnováhu v informovaní vyvážil, tak vám teraz o tom ako to u nás chodí, a ako tu žijeme, poreferujem, a možno niekedy nabudúce, napíšem zase niečo iné; o tom čo nové u nás na dedine.

• 15. apr 2014
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 2

Juraj Paškuliak

Chyby

• 7. apr 2014
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 265x
• 0

Juraj Paškuliak

Prázdnota

O poschodie nižšie, vo vedľajšom byte, býva veľký drak, ktorý cez týždeň lieta po krajine, no na víkend sa sťahuje do toho bytu a odpočíva v ňom. Občas si v pazúroch prinesie nejakú mladú dievčinu ktorú uniesol a zožerie ju tam že

• 5. apr 2014
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 15

Juraj Paškuliak

Víno na Súmračnej

Vieš aký je rozdiel medzi violou a nočným pomočovaním? Opýtal sa poslanec ľudovkára. Ten mlčal, lebo nepoznal odpoveď. Žiadny, odvetil politik. Aj jedno aj druhé je tiché a trápne. A za hurónskeho rehotu prísediacich potľapkával hudobníka po pleci. Prešla chvíľka. Členovia kapely doladili struny, prímas spustil. Zazneli rezké zvuky ľudových pesničiek. Zábava sa rozbehla. Bolo počuť štrnganie príborov a pohárov, vtipkovanie, podpichovanie sa a zdravý chlapský smiech. Terajšie oslavy už nebývajú také divoké ako tie v deväťdesiatych rokoch. Vtedy, keď bývali stretávky strany otca našej vlasti, neraz tiekla krv po bitkách poslancov. Nuž, časy sa menia. Muži mäknú a ženy tvrdnú. Muži sa stávajú zženštilými, ženy mužnejú. A to sa odráža aj na ich správaní. No naše mítingy ani dnes nestrácajú na sile. Ja teraz, ponorený do intímnej atmosféry internetových diskusií s nostalgiou spomínam ako sme sa naposledy stretli na Súmračnej.

• 24. mar 2014
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 9

Juraj Paškuliak

Robertovi Ficovi držím palce

Začnem trochu zoširoka a potom prejdem k veci: Baby sa mi začali páčiť už dosť skoro na základnej škole. Dokonca som sa ako ôsmak do jednej aj zaľúbil, čo bolo veru zavčasu. (Pretože sú aj takí čo sa nezaľúbia nikdy. Napríklad niektoré ženy ktoré nepochopia ako veľmi sa muž trpiaci psychózou zvanou zaľúbenosť trápi, a iba zo svojho partnera chladnokrvne ťahajú prachy.) Vtedy ako decko som mával také ušľachtilé fantázie že pre ňu položím život, alebo ako budeme uväznení v temnej jaskyni a báť sa nejakého obrovského pavúka ktorý nás bude chcieť zožrať. Neskôr sa mi to ešte pár krát stalo, aj keď napokon som sa zaprisahal že už to nikdy nedopustím, lebo zamilovať sa, to je cesta do pekla a vedie k tým najhorším veciam. A vôbec, keď sa spätne pozerám na tie vzťahy, tak ich hodnotím ako stratený čas, ktorý som mohol venovať radšej videohrám, alebo stráviť s priateľmi pri pive. Nevadí. Fyzickú potrebu nie je obtiažne uspokojiť aj bez lásky. Ale čo s citmi? Tu ostáva bolestivé prázdno, ktoré treba vyplniť niečím vyšším.

• 22. mar 2014
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 2 343x
• 39

Juraj Paškuliak

Inverzia v Kremnických vrchoch (fotky)

Kremnické vrchy nepatria medzi tak atraktívne a vyhľadávané horské celky ako Tatry alebo Fatry, no aj v nich sa nachádza mnoho prírodných krás. Zaujímavosťou tohto pohoria je že ponúka desiatky kilometrov tratí určených pre bežkárov a na svoje si prídu aj zjazdári, pretože na Skalke je výborná lyžovačka. Najvyšší vrch Kremnických vrchov Flochová, je vďačný cieľ pre pešiu túru alebo výjazd na horskom bicykli, a na jej rozľahlej plochej vrcholovej časti návštevník nájde zvláštny, tajgu pripomínajúci les. V tomto blogu však nebudú fotografie odtiaľ, ale zo západnej časti pohoria, z končín ktorými vedie úsek Cesty hrdinov Slovenského národného povstania. Toto územie ukrýva mnoho zaujímavých zákutí, ktorých krásu dokážu umocniť farby jesene alebo inverzia a dať im jedinečnú atmosféru.

• 19. mar 2014
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 830x
• 0

Juraj Paškuliak

Plátanie výtlkov na Slovensku

Na slovenských cestách o výtlky nie je núdza, lebo sú častokrát neporiadne postavené, zle udržiavané, alebo vystavené náporu preťažených kamiónov. Ale čo sa dá robiť? Ak chcete v obchodoch nájsť nábytok či potraviny z Poľska, alebo zeleninu zo Španielska, potrebujete zjazdné cesty aby bolo možné ten tovar vôbec doviezť. Keby nie, tak by sme tu na Slovensku de facto pokapali od hladu. No našťastie sme v elitnom klube krajín, kde zajtra znamená včera a práve vďaka tomu u nás vymizli akékoľvek mafiánske praktiky, rozkrádanie, alebo korupcia, a náš štát funguje ako luxusné hodinky nášho sociálne cítiaceho súdruha predsedu za niekoľko desiatok tisíc eur. Preto sa aj v budovaní a udržiavaní infraštruktúry zavádzajú nové, revolučné praktiky, o akých sa ľuďom ešte včera ani len nesnívalo.

• 11. mar 2014
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 3

Juraj Paškuliak

Hrad Zniev - fotky

Hoci bola zima, snehu napadlo minimum. Pretrvávalo inverzné počasie ktoré v nižších polohách ponorených do studenej hmly vytvorilo silnú vrstvu inovate. Teploty na horách zaliatych slnečnými lúčmi boli nad bodom mrazu, a číry vzduch umožňoval výbornú viditeľnosť. Keďže horná hranica inverznej oblačnosti bola pomerne nízko, aj z menších nadmorských výšok bolo možné uvidieť modré nebo a okolité vrchy ako ostrovy vynárajúce sa z bieleho mora. Bohužiaľ, povinnosti mi neumožňovali byť v prírode koľko by som si prial, no výlet na Zniev bol aspoň malou odmenou.

• 19. feb 2014
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 902x
• 2

Juraj Paškuliak

Emigranti

Jana mala z cudzincov spočiatku hrozný strach. Jej prvý privát bol len obyčajný matrac na chodbe v strašidelnom byte s vlhkými stenami a strieľajúcou chladničkou. Kým spala, spolubývajúci ju prekračovali keď chodili dnu a von. Našťastie jej nikto z tých Poliakov a Pakistancov neublížil, ale ona k nim naďalej mala predsudky. O to viac ju prekvapilo keď zistila že Briti ju berú presne ako hocijakého Inda alebo Senegalčana. Ako to? Veď ona je iná. Už si ani nepamätá kedy posledného skutočného Brita stretla. Pracuje medzi cudzincami, žije medzi cudzincami. Kedysi túžila že sa za nejakého Brita vydá. No na chlapov nemá šťastie. Vždy ostala len pachuť toho že bola niekým zneužitá a bolestné spomienky. Ach Lešek, kde si? Honza, mala som ťa rada! Dezider, zlomil si mi srdce a potom zdrhol s inou... Nakoniec sa na ňu predsa usmialo šťastie. Síce len Pakistanec. Predával kebaby a bol od nej o vyše dve desaťročia starší – mal päťdesiatpäť, ona tridsaťtri. Verila že k nej bude dobrý a tak sa rozhodla so svojim princom na lietajúcom koberci založiť v Británii rodinu.

• 3. feb 2014
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 20

Juraj Paškuliak

Slovenský sen

Zmena režimu ho zastihla na prahu dospelosti. Nadšene pozoroval ako sa rúca nenávidená komunistická diktatúra. S radosťou v srdci sledoval ako ľudia strihajú ostnaté drôty a tešia sa zo slobody. Hranice sa otvorili, do obchodov začal prúdiť atraktívny tovar zo Západu. O pár rokov neskôr sa mu splnilo o čom sníval od chlapčenských čias – ako študent navštívil Spojené štáty americké. Strávil v nich niekoľko mesiacov a precestoval ich krížom krážom. Doma si na pamiatku vystavil zarámovanú fotku ako stojí s horským bicyklom pred Golden Gate Bridge. Pozeral na ňu, videl svoju usmiatu tvár plnú energie. Symbolizovala mladosť, elán a optimizmus, jeho vieru v úspech a lepšiu budúcnosť v novom slobodnom svete.

• 29. jan 2014
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 17

Juraj Paškuliak

Flamer

Som ním preto, lebo stále bývam u mamy a nemám frajerku. A tak mám dostatok voľného času ktorý trávim doma za počítačom. Každý deň som on-line, všetko pozorne sledujem a ku všetkému sa vyjadrujem. Komunikujem s ostatnými členmi komunity, zdieľam videá, postujem fotky vecí ktoré som si kúpil, píšem kde som práve bol a čo som robil. Keď potrebujem poradiť, tak sa pýtam ostatných. Web je pre mňa ako svetlo v tme – pomáha mi potlačiť hlboký pocit neistoty ktorý sprevádza moje bytie.

• 27. jan 2014
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 7

Juraj Paškuliak

Planetata na sakrovishtata (Rumen Petkov, 1982)

Z detstva sa mi zachovala spomienka na to ako som niekedy v druhej polovici osemdesiatych rokov videl bulharský animovaný film Planéta pokladov natočený na motívy knižnej predlohy Roberta Louisa Stevensona. Pointa tohto sci-fi príbehu je však tak odlišná, že divák ho po vzhliadnutí vníma ako film, ktorý má s knižným originálom minimum spoločného – vyjadruje totiž úplne inú myšlienku. Na mňa silne zapôsobil a bol som rád, keď som si ho neskôr, už v dospelosti mohol opäť pozrieť. Keďže si myslím že je to kvalitné, no pritom málo známe a prehliadané dielo, v nasledujúcich riadkoch sa ho pokúsim priblížiť.

• 23. jan 2014
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 0

Juraj Paškuliak

Vševed zo staničného bufetu

Nájdete ho sedieť v staničnom bufete. Volá sa Vincko. Je to nenápadný muž stredného veku. Na jeho tvári sa zračí smútok, a keď za mu lepšie prizriete, zbadáte zvláštny nepokoj planúci v jeho očiach. Má o číslo väčšie plné topánky, pulóver s prikrátkymi rukávmi, starú bundu, a na stole vyloženú šuštiakovú kabelu z ktorej trčia kadejaké papiere a krížovkárske časopisy dávajúce jeho výzoru tak trochu intelektuálny výraz. Kým je sám, pôsobí nešťastne a ustato, no ihneď ako sa pri ňom niekto objaví, ožije.

• 21. jan 2014
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 2

Juraj Paškuliak

Malofatranský Kľak - fotky

Počasie ktoré vládlo v doterajších dňoch malo so zimou máločo spoločného. Vyznavači zimných športov a milovníci pravej bielej zimy čakajú na ochladenie a spomínajú ako minulý rok o tomto čase mrzlo, z neba padali snehové vločky, a zem bola ukrytá pod hrubou snehovou perinou. Teraz sedím doma a prezerám si na počítači fotografie zo starších túr – či už cyklistických, lyžiarskych, alebo peších. Z tej poslednej kategórie bola jedna ktorú som absolvoval raz začiatkom januára pred niekoľkými rokmi, keď vládlo mrazivé počasie, a bola vynikajúca viditeľnosť. Za cieľ som si vtedy vybral Kľak v Malej Fatre, na ktorý som sa vydal z Fačkovského sedla. Priaznivci turistiky tento notoricky známy vrch dobre poznajú, a tak som váhal či o ňom vôbec písať nejaký článok. No fotografie zhotovené počas tohto výletu mi bolo ľúto držať schované len tak v šuflíku, a tak teraz, keď za oknami vládne nejaké divné jesenno-jarné ročné obdobie, som sa rozhodol dať zopár z nich sem. Snáď vás potešia, a pripomenú aká vie byť poriadna slovenská zima.

• 13. jan 2014
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 0

Juraj Paškuliak

Akým ženám sa radšej vyhnúť?

Keď na diskusných fórach zablúdim do tém venovaných zoznamovaniu sa, a čítam ich, tak som z niektorých príspevkov zmätený. Ako keby dosahovali presný opak toho čo bolo ich cieľom, a hovoria; som hydina hrabavá, vyhnite sa mi veľkým oblúkom. Keď sa na dôvažok k tomu muž ktorého niečo obzvlášť zaujme rozhodne nejakú osobu cez Google trochu „prelustrovať“, a zistí že už mala „kadečo s kadekým“, prečo by to s ňou mal skúšať, keď k je dispozícii mnoho mladších a lepších? Povedzme že vás k takýmto myšlienkam priviedla nejaká prehnane sebavedomá tridsiatnička s ktorou by ste si spolu asi veľmi nerozumeli.

• 11. jan 2014
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 64

Juraj Paškuliak

Znásilnená

Vyrástla som v malom mestečku ktoré za posledné desaťročia značne upadlo. Väčšinu obyvateľov tu tvorili robotníci a dôchodcovia.

• 8. jan 2014
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 3 125x
• 19

Juraj Paškuliak

Rozhovor starých komunistov

Do viechy zavítala partia zrelých pánov. Mali okrúhle usmiate tváre plné energie a optimizmu, ružové líca, a iskru v očiach. Posadali si okolo stola pod slameným prístreškom na drevené lavice, a objednali si pivo. Na ich tvárach sa zračilo očakávanie. Mali radosť že sa im podarilo opäť stretnúť. „Nože nám urob skupinovú fotku.“ Zvolal ktosi spomedzi nich na kamaráta, kým čakali na objednané nápoje. On vstal, postavil sa pár metrov od stola, a namieril na nich fotoaparát. Chlapi sa hrdo vypäli a vtiahli pivné bruchá. Zaznelo cvaknutie uzávierky. Následne sa uvoľnili – chrbty sa ohli, bruchá nadobudli pôvodný tvar. Vzápätí im čašníčka priniesla orosené pivové krígle, po ktorých nedočkavo siahli aby uhasili smäd.

• 28. dec 2013
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 10