Prešiel ešte len jeden jediný deň od príchodu do dovolenkového raja, no ja som už stihla rozanalyzovať všetko, čo by bolo keby... Ale takto to bolo omnoho lepšie. Nikoho nezaujímalo čo robím, koľko spím, koľko času trávin na pláži a prečo toľko cestujem, koľko som vo vode a prečo sa nekúpem viac. Nikto sa netrápil tým čo jem a kedy, čo budem večerať a prečo. A hlavne som sa netrápila oblečením, nedepkáčila som z plaviek ani z toho ako vyzerám na lehátku, na piesku a s pieskom na zadku.
V predstavách sa dokážem zmeniť na vílu, no v realite ma zatiaľ nikto skutkom nepresvedčil, že som tá jediná a pravá.
A zatiaľ čo teraz mi stačilo nájsť si v okruhu 25 metrov ženu tučnejšiu a neforemnejšiu ako ja, v realite, s ním, by som len ťažko zakrývala rozpaky zo seba samej.
Od celulitídy, po strie, cez zle opálený zadok po strach z toho, že plavky nesedia na správnom mieste. Rozmýšľanie o tom, ako nebadane vyliezť z mora a ešte nenápadnejšie sa schovať pod slnečník. Ako vystrieť nohy, aby sa príliš nepokrčili. Ako sa nehrbiť, pri utieraní, aby všetko ostalo na miestach, kde je to najmenej vidieť. Všetko to zrazu naplnilo moju myseľ. Smiechom :) !!!
Aká som to ja len stvora jednoduchá. Maličká Slovenka na dovolenke, v maličkom mestečku, sama so sebou. Koľko márnosti, len preto, že sa vedľa mňa nikto nebudí. A potom nebolo feministickejšieho hlasu, ktorý vo mne ozval a volal po zdravom rozume.
Hodiny rátam od východu do západu slnka. Dni plynú od príchodu do odchodu. Noci sú horúce, hlučné a krátke. Slnečník si viem zahĺbiť aj sama a chrbát si natieram s ohybnosťou hadej ženy. Stále mám dve ruky.Opálenie si vyžaduje trochu odvahy ale plavky sú flexibilné ;) dajú sa natiahnuť ako príde. Jem keď som hladná, pijem prakticky stále, nikomu nevysveľujem, čo čítam, prečo píšem.
Susedovie deti mi dávajú v Čiernom Petrovi na frak, ale ich úprimná radosť ma teší rovnako, ako výhra v lotérii. Ráno ma budia zo spánku a z vedľajšej spálne počuť pstkot ich rodičov, ktorí dospávajú dospelácku kartovú partičku.
Nevysvetľujem osamelú ženu, ani nehrám rolu obete. Prijímam výzvy a teším sa z úspechov, poddávam sa smútku a ten nočný bar už nejako pretrpím, iba kvôli tomu skvelému martini.
Keď sa vrátim domov, polovica môjho života znovu naberie spád, ktorý nebudem vedieť kontrolovať, no aspoň budem mať novú letnú kožu, ktorá sa mu bude poddávať.
..........................................................................
fotky, az ked pridem na system vkladania
