Mirka Polohová
O tom, prečo vás nútim stále čosi robiť
Možno to tým, že v rodine sme málokedy trávili spolu čas bez toho, aby sme niečo neopravovali, nezbierali či nestavali.
Píšem o tom, čo vidím, čo cítim a keď mi je dobre, tak nepíšem takmer vôbec. Zoznam autorových rubrík: Čriepky detstva, Cooltúra, Zamyslime sa, Súkromné, Nezaradené, Na poslednej strane
Možno to tým, že v rodine sme málokedy trávili spolu čas bez toho, aby sme niečo neopravovali, nezbierali či nestavali.
Moja sestra má 30 rokov, jedno dieťa v sedačke a druhé na ceste. Moja sestra bola vždy živel. Dvojka zo správania, chodenie poza školu, krik, fajčenie a problém s autoritou. Asi preto, je z nej teraz taká dobrá matka. Fakt, je...
Najprv som si myslela, že denník si píše len istý typ ľudí. Možno sú to introverti, ktorí sa nemajú s kým porozprávať, možno sú to všetci pubertiaci, ktorých trápi láska, nepochopenie zo strany rodičov alebo zlá situácia v škole. Ale počase sa zoznam rozrastal. Slobodná matka, ktorá zaznamenáva každý krok svojho dieťaťa. Drogový díler, ktorý zaznamenáva všetky dodávky a predaje. Denník si písal Adrian Mole i Anna Franková, denník je obľúbená forma románu a zároveň prináša trochu reality do akejkoľvek literárnej fikcie. Vždy ma zaujímali "skutočné príbehy" a príbehy "podľa skutočných udalostí" no a potom ma začali nahlodávať pochybnosti. Do akej miery môže byť denníkový príbeh skutočný?
Unavená, nevyspatá som prišla ráno do môjho rodného mestečka. Ráno ma mama zobudila sústavným rozprávanim. Sadla si na moju posteľ a neprestala hovoriť, kým ma nevytiahla "na veľki pľac". Keď som sa rozhliadala po okolí, stánky zo zeleninou a kvetmi.. pripomenulo mi to čas, keď som sama stávala na opačnom konci stola.
Za vysvedčenie som dostala nový bicykel. Bola to ružová Liberta. Mala biele sedadlo a ja som nedokázala prežiť ani jeden deň bez úrazu. Rovnaký bicykel a menej odreté kolená mala aj Veronika. Spoločne sme prežili dva nezabudnuteľné mesiace letných prázdnin. Nosili sme krátke nohavice a šiltovku naopak. Pri ceste v bazovom kríku sme mali "bunker" a špeciálne pískanie na pozdrav.
Moja babka trpela chorobou, ktorá jej nikdy nebola celkom diagnostikovaná alebo presne pomenovaná. Nechodila a hýbala iba čiastočne jednou rukou. Môj otec bol jej najmladšie dieťa a aj ani on si ju nepamätá na nohách. Chcela by som povedať, že bola zvláštna a zázračná, ale to by nebola pravda. Bola tak babkovsky obyčajná a možno práve preto výnimočná...
Z obdobia, keď som bola ešte veselým veľkookým dieťaťom si pamätám mnoho, ale nikdy nezabudnem na to, ako som pripravila svoju mamu o niekoľko rokov života v priebehu pár sekúnd. Ide o koňa... a ...
Blíži sa leto a moje detstvo zosobňované sladkými dvoma mesiacmi pobytu medzi kravičkami, koníkmi, ovečkami so smutným osudom a veselými mačiatkami mi teraz chýba. Dom stále stojí. Dokonca aj stajňa, maštale i sypanec. Stodola bojuje s gravitáciou, ale spomienky mi ostávajú... Jedna z nich...