Píšem o tom, čo vidím, čo cítim a keď mi je dobre, tak nepíšem takmer vôbec. Zoznam autorových rubrík: Čriepky detstva, Cooltúra, Zamyslime sa, Súkromné, Nezaradené, Na poslednej strane
Ak sú ženy sliepky, tak muži sú potom kohúti. Na adresu žien, čo donekonečna klebetia vo vlaku o kolegyniach, povie muž: mal som doniesť trochu pšenice alebo "smesky". Na adresu mužov, ktorí po pol litri domácej slivovice upadnú do "spánku otvorených úst", povie žena, to sa dalo čakať a otvorí "slepačí časopis". Práve som prelistovala "kohúti časopis"... Tu je výsledok pozorovania:
Môj pokazený chladič mi tu nepríjemné vrčí a ja myslím na to, ako som ušla od telky. Normálne viem aj dosť závisláčiť, lebo o média sa zaujímam veľmi živo, no dnes som to nevydržala.
Starší film, čo si získal moje srdce...
Kde bolo tam bolo, bol jeden mladý muž. Volajme ho Rado. Rado mal problémy s časom. Získal nové vyššiu pozíciu v práci a spolu s ňou aj nové povinnosti. Porady, schôdzky a riešenia sťažností nekonečné množstvo e-mailov, čo sa hromadilo v jeho schránke už ani nestihol rátať. Niekoľko preparátov na zlepšenie fyzickej kondície a trávenia nepomohlo. Prichádzal prvý a odchádzal posledný. Rúcal sa mu nielen pracovný ale i osobný život. Čo bolo ďalej...
Dôležité je vedieť, že nikto sa neusiluje byť vo svojej dobe staromódny. Ak natočíte film, chcete ho predať, získať si divákov, urobiť dojem, zanechať pocit. Naša škola je fajn. Mám rada svoj obor, odbor, ktorý študujem ma napĺňa. Snažím sa získavať nové informácie a skúsenosti, nové pocity.
Možno som len precitlivelá a nechcem sa pozerať na veci aj z inej stránky. Možno sa na to ani inak dívať nemôžem. Je to môj názor a stojím si za ním. Možno aj preto kladiem tento film na poličku spolu s vianočným televíznym spotom o holohlavých detičkách.
Nový film z produkcie Slovenskej televízie. Jedni radostne čapkali ručičkami a tešili sa z nového slovenského filmu. Iní zalomili rukami. Vraj sa slovenský film nepoučil. Zvláštne. Môj pohľad na film?
Pán Jiři Menzel znovu ukázal svoje režisérske umenie. Nádherný a zároveň rozporuplný film - na jednej strane oslava "starých dobrých časov" na strane druhej hýrivosť a pôžitkárstvo zosobnené v hlavných postavách Maryše a Francina.
Ako aj po minulé roky, minulé desaťročia... možno dokonca po minulé storočia, aj tento rok sme oslavovali v Prešove na Pešej zóne sviatok sv. Mikuláša. Musím sa otvorene priznať, že nebolo jednoduché dostať sa na Hlavnú ulicu, lebo ja mám popri školských aj pracovné povinnosti a zastaviť sa len tak uprostred dňa kdesi na ulici a len tak sa pozerať nie je také jednoduché. Veď to poznáte. Ráno – teraz už za tmy – vstanete a rýchlo do práce, do školy... kto vie na ako dlho, kto vie dokedy. V tomto závidím našim škôlkarom, školákom, ktorí majú istotu "záverečnej".
"Nikdy sme tu nikoho nemali. Jak tu bývame už takmer 40 rokov. A zrazu tu dakto príde. A že vraj bol až z Košíc," opisuje nám udalosť pán Pavol Škapura. V dome na ulici Za Kalváriou býva spolu s manželkou Magdalénou, dcérou Ivetou a synom Mariánom. Práve jeho dcéra Iveta zneškodnila zlodeja priamo v dome.
Predčítala som si pod plagátom: Dokonalý priateľ. Dokonalý život. Čo by sa mohlo pokašľať? Bridget je šťastná a spokojná v náručí vytúženého milenca Marka, ktorý je zatiaľ uznanlivý, ohľaduplný a tolerantný ku všetkým záchvatom žiarlivosti svojej bacuľatej slobodnej tridsiatničky. Akonáhle sa však objaví na scéne "dlhonohá hrozba" Bridgetine obláčky, v ktorých sa doteraz vznášala, stmavnú. A tak sme všetci zvedaví na to: Čo vlastne nasledovalo po happy-ende?
Vážený pán Ibrahim Maiga, známy aj ako "najčernejší Slovák", vydal konečne knihu. Urazil v nej koho sa dalo a teraz sa čuduje, prečo sa na neho všetci hnevajú.
Náš pán riaditeľ je niekto, o kom sa dá povedať, že je to "malý veľký muž".
Ja v podstate ani nemám rada ten predvianočný zhon. Z časti je to spôsobené tým, že nemám rada nakupovanie a vyberanie a vymýšľanie darčekov ma občas privádza do zúfalstva. Niekedy mám pocit, že stále vyberám nevhodne. Nevhodné dary, nevhodné slová...
Už od prvého januára 2005 sa väčšina ľudí môže rozhodnúť, či bude dostávať dôchodok iba zo sociálnej poisťovne, ktorá predstavuje prvý pilier dôchodkového zabezpečenia alebo sa rozhodne odvádzať polovicu zo svojich odvodov do správcovskej spoločnosti, ktorú si sama vyberie.
Strašidelný titulok. Ale inak článok o tom, ako to vyzeralo na ďalšom ročníku Akademického Prešova. Tak sa bojte.
