reklama

O čakaní na jar a o pokore

V práci som zvykla potichu stláčať klávesy, aby som ani najmenším ruchom nezobudila drobca, ktorý svoju mamu občas systematicky privádzal na okraj. Mračila som sa pri každom hlasnejšom smiechu a rozčúlilo ma každé buchnutie dverí. Stačilo, aby sa na chvíľu pohol a utekala som ku kočiaru "trošku ho pokývať". Mala som pocit, že musí vedieť, že nedovolím, aby sa mu niečo stalo. Aj to vedel, že strážim jeho spánok ako svoj vlastný. Znamenal pre neho pár centimetrov navyše, pre mamu trochu odpočinku a dopísaný e-mail.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Teraz je už veľký, doma robí akrobatické kúsky ako keby mu chýbal pud sebazáchovy. Nemá ešte ani dva roky a už ma toho toľko naučil.

Pracovala som na sebe. Pripravovala som sa na to, že raz budem skutočne robiť iba to, čo ma bude baviť, že nájdem zmysel v kreatívnej práci a samozrejme, ako všetci, čo sme skončili vysokú školu... S diplomom v ruke som mala pocit, že hneď pred divadlom ma zastaví šéfredaktor National Geographic a celý spotený mi povie: No konečne si skončila...

Počula som v telefóne Zuzkin smutný hlas. Povedala, že má depresívne obdobie, že sa necíti užitočná. Ale veď by to malo byť inak, malo by to byť samozrejmé, že tvrdá práca prináša úspech. Niekto si to musí raz všimnúť, oceniť to. Akokoľvek ťažko budeš pracovať, oplatí sa ti to, lebo to niekto ocení. Ale niekedy má človek pocit, že zima trvá príliš dlho. Toľko ľudí som v poslednej dobe počula hovoriť o tom, ako majú radi svoju prácu, ale...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sú to malé ilúzie, o ktoré prichádzame postupne. Strach sa prenáša podľa príslovia "čo vidíš na iných, čakaj na sebe". Preto srdce búši nie iba tým, ktorí držia v rukách výpoveď, ale všetkým dookola.

Najhoršie je, že sa vidíš. V malom byte na predmestí a potom počuješ iba úplne jednoduché slová: Mali by sme to skončiť ... A tí, čo to prežili vedia, že v tom momente majú pocit, že padli z obrovskej výšky do prázdna. Je to strach z lietania, z vetra vo vlasoch, z pocitu, ktorý hovorí: všetko je možné. Je to strach z prostého ľudského šťastia. No ak ťa nepohltí úplne, naučí ťa pokore.

Dnes si už nemusíme hovoriť veľa. Dívaš sa na mňa a vieš čo ma mrzí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A ja sa teším z toho, že mám čo stratiť... a že čochvíľa bude znovu jar.

Mirka Polohová

Mirka Polohová

Bloger 
  • Počet článkov:  280
  •  | 
  • Páči sa:  6x

Píšem o tom, čo vidím, čo cítim a keď mi je dobre, tak nepíšem takmer vôbec. Zoznam autorových rubrík:  Čriepky detstvaCooltúraZamyslime saSúkromnéNezaradenéNa poslednej strane

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu