Nikto vtedy ešte netušil, že sa z nej raz stane rakúska cisárovná.Jej teta Žofia, ktorá bola veľmi panovačná, vybrala pre svojho syna inúnevestu. Jej sestru Helenu, ktorá síce nebola taká krásna ako Alžbeta, nomravmi sa viac podobala cisárovnej. Priebeh zoznámenia rakúskeho cisáraFrantiška Jozefa I. a vtedy iba pätnásť ročnej Sissi je každému známy z nádhernéhoromantického filmu. Stretli sa celkom náhodou a cisár očarený krásou aprirodzenosťou mladého dievčaťa, sa prvý krát postavil proti matkinej vôli. Nezasnúbilsa s krásnou Helenou, ale jej mladšou sestrou.
Sissi bola vrúcne vítaná všade, kam prichádzala. Keď sa v roku1853 celá jej rodina vypravila loďou na cestu do Viedne, Alžbetu so sprievodomvítali rany z diel, hlučné pochody vojenských kapiel, hlahol zvonov aohlušujúci jasot. Mladý cisár ju láskyplne privítal nežným objatím a bozkom.Dojatá snúbenica si vreckovkou utierala slzy šťastia. V záplave bielych ruží,ktoré zdobili prístav, sa v ružových atlasových šatách s diadémom, s hustýmigaštanovými vlasmi vynímala ako rozprávkovo krásny, takmer nadpozemský zjav.Alžbeta sa spolu s Františkom Jozefom viezla v pozlátenom koči, obklopenomvojakmi a sluhami.
Svadba sa konala 24. apríla 1854 o siedmej hodine večer voviedenskom Kostole sv. Augustína, ožiarenom desať tisícami sviečok. Predoltárom sa zdvíhal biely, zlatom pretkávaný baldachýn. A všade nádhernéuniformy gardistov, dôstojníkov, generálov, rázovité odevy zástupcov uhorskej apoľskej šľachty, orientálnych predstaviteľov v turbanoch. Pestrá paleta farieba krojov a ľud omráčený nádherou. Tej sa práve končila bezstarostná mladosť azačínalo sa ťažké obdobie plné sklamaní.
Sissi, doposiaľ zvyknutá na voľnosť, hory a detstvo, sa ocitla vzlatej klietke, kde ju na každom kroku pozorovali desiatky očí dvorných aapartmánových dám, a kde ju zviazovala španielska dvorná etiketa. Žofia jukarhala a poučovala, vyjadrovala sa o nej ako o pojašenom dieťati a netaktne sahovorila o všetkých jej nedostatkoch pred cudzími ľuďmi. Denne bola poučovaná,čo nesmie. Toho, čo mohla, bolo zúfalo málo. Keď si pri slávnostnom obedestiahla z rúk nepohodlné rukavičky, týždeň sa o ničom inom nehovorilo, lenakého hrozného priestupku sa cisárovná dopustila.
Prvoradouúlohou cisárovnej bolo dať monarchii dediča. 5. marca 1855 porodila svoje prvédieťa – dievčatko, ktoré dostalo meno po starej matke Žofia. Sisi nedostalašancu venovať sa dcérkinej výchove, rovnako ako i výchove mladšej Gizely,narodenej 15. júna 1856, detská izba bola umiestnená v blízkosti apartmánovarcivojvodkyne Žofie, v opačnom krídle Hofburgu. Keď Sisi vyšliapala nekonečnedlhé schody, aby svoje deti uvidela, izba bola väčšinou plná dvorných dám.
Nečudo teda, že s radosťou prijala návrh svojho manžela uniknúť z dusnejviedenskej atmosféry a vydať sa 2. septembra spolu s ním na cestu po Korutánsku.O tom, že spoločný výlet ich vzťahu nesmierne prospel, svedčí fakt, že už štyridni po návrate do Viedne, cisár napísal matke, ktorej sa obyčajne zvykol vovšetkom podriadiť, list, v ktorom ju dôrazne žiadal o premiestnenie detí docentrálnej časti zámku, tzv. Radetzkého izieb. Tak sa Sisi podarilo vybojovaťprvé malé víťazstvo nad nemilovanou svokrou. Radosť ale netrvala dlho, lebo užv roku 1857 stratila svoju milovanú dcéru Gizelu. O rok neskôr prišiel na svet syn Rudolf, cisárovná mala vtedy 22 rokov. Konečne sa skončilinekonečné narážky a urážky zo strany Žofie na to, že nie je schopná porodiťnásledníka, ktorý jej mal roku 1889 zlomiť srdce.
Alžbeta bola naozaj krásna, ale aj posadnutá svojím výzorom. Nenávidelasvoje tehotenstvá, lebo ničili jej „osí“ driek, svoje deti milovala a opúšťalapodľa nálady. Aj keď sa klebetilo o ich vzťahu, je isté, že Alžbetin vzťah ksexu bol skôr negatívny. František Jozef sa na ňu vraj vždy „vrhal“ snesmiernou túžbou, ale jej potreby boli asi iné. Milovala inotaje v poézii arozhovoroch, preto bol pre ňu dôležitý vzťah s Ľudovítom II. Bavorským. ŠialenýĽudovít, obdivovateľ krásy a staviteľ rozprávkových zámkov, jej povahevyhovoval. Realita ani jedného z nich nezaujímala. Nevideli ju, alebo nechcelividieť.
Alžbetina choroba, ktorá jej umožňovala utekať z Viedne a zdržovaťsa, kde chcela. Choroba, ktorou trpeli, by sa dnes liečila na psychiatrii.Pravdepodobne trpela anorexiou. Choroba jej umožnila cisára aj vydierať. Listycisárovi sa začínali: „Ďalej si prajem,“ a pokračovali požiadavkami. Cisár ichplnil, len ju prosil, aby myslela na „úbohé deti“.
Po synovej smrti sa manželstvo cisárskeho páru rozpadlo. Každý sinaďalej žil svojím životom. Alžbeta často cestovala do cudziny. Jej obľúbenýmmiestom bola vila Miramare v Terste. Plavila sa po mori v luxusnej jachte, podniklacestu do Afriky, športovala, vo svojom apartmáne vo Viedni, ale aj kdekoľvekinde mala vždy poruke sadu telocvičného náradia. Často jazdila na koni. Tejtovášne sa vzdala, až keď jej lekári konské sedlo zakázali pre gynekologicképroblémy. Mala rada aj knihy. Jej obľúbeným básnikom bol Heinrich Heine, milovalaShakespeara, u Franza Liszta sa učila hrať na klavíri. Do Anglicka vrajchodievala za istým generálom, ktorý bol jej intímnym priateľom. Vo Viedni sazdržiavala len cez zimu. Cisár sa v čase rozvratu ich manželstva zoznámil smladou herečkou Dvorského divadla Katarínou Schrattovou. Vyvinulo sa z tohopriateľstvo, o ktorého erotickom pozadí napriek cisárovmu veku nie je dôvodpochybovať. Pozoruhodné je, že Alžbete cisárova dôverná známosť so Schrattovouvôbec neprekážala. Akoby sa naopak tešila, že Schrattová poskytovala jej mužoviniektoré potešenia namiesto nej. Dokonca sa s priateľkou svojho muža zoznámilaa sama s ňou nadviazala dôverný priateľský vzťah.
Sama Sissi sa veľmi dôverne zblížila s kniežaťom Júliusom Andrášim(Andrássy), účastníkom povstania, ktorý bol odsúdený na trest smrti a neskôromilostený. Alžbeta bola podozrievaná, že je jeho milenkou, dokonca že Andrášije otcom jej dcéry Valérie. Nie je to nemožné, pri cisárovej citovej absenciiby sa nebolo čomu čudovať. Hovorilo sa tiež, že má ľúbostný pomer s krásnymdôstojníkom, ktorý sa istý čas často vyskytoval v jej blízkosti. Nikdy však nebolapri ničom prichytená.
V závere svojho života sa Alžbeta stránila ľudí a upadala stále doväčších depresií. Obdobia, kedy sa prejedala sa striedali s obdobiami, kedynejedla vôbec. Veľmi pribrala a nikde sa necítila dobre. Hluk mesta ju dráždila ticho lesa ju napĺňalo samotou. Osud sa s ňou znovu raz kruto zahral.
V období, keď sa už cítila lepšie, odcestovala do Švajčiarska. 10.septembra 1898 sa chystala plaviť parníkom. Rýchlym krokom kráčala parkom. Zlavičky vstal muž s hranatou tvárou, Talian Luigi Lucheni. Špeciálne upravenýmpilníkom ju bodol do hrude. Dvorná dáma, ktorá sprevádzala Alžbetu si myslela,že jej prišlo zle od srdca a pomohla jej nastúpiť na parník, ktorým sa chystaliplaviť. Až keď cisárovná upadla do bezvedomia a kňažná sa ju pokúšala prebrať,zistilo sa, že cisárovná krváca. Ťažko ranenú Sissi odviezli do Hotela, kdelekár konštatoval smrť.
Cisára správa zastihla vo Viedni. Napriek všetkým problémom, ktorév ich vzťahu boli František Jozef nikdy neprestal milovať svoju manželku. Tradujesa, že jeho posledné slova boli: Nikto aj tak nevie, ako veľmi som ju miloval.
