Naše mesto je úžasné. Je plné príjemných ľudí, ich hrejivých tvári. Nie sú ešte pošpatené maskami veľkomesta a tak trochu mi pripomínajú americký vidiek. Tichý a krásny. Pomerne prísne sa tu dodržujú kresťanské tradície. Nikdy nám nesvietila mestská vianočná výzdoba skôr, ako to bolo vhodné a prípustné. Možno sa to zdá trochu strohé a skostnatené, ale je to jedna z najkrajších tradícii, aké nám predvianočné mesto ponúka. Neviem či to bude tak aj tento rok, ale ja vám chcem rozprávať o mojom detstve a o tom, aké to bolo vtedy.
Vianočné žiarovky u nás zažínajú deti. Detské hlásky. Na Mikuláša do centra zavítajú deti zo všetkých kútov mesta. Krikom a smiechom privítajú deduška v červenom kabátci, s veľkým bruchom a žiarivými očami. Spolu s čertom a anjelom sa detí spýta, aké boli počas celého roka a podľa toho ich odmení. Nikdy som si nebola celkom istá, či je to jeho brucho plné vaty a či je naozajstné, no vždy som verila jeho slovám. O tom, že toto budú celkom iste tie najlepšie Vianoce na svete, že dostaneme oveľa viac darčekov ako si zaslúžime a budeme mať kopu dobrého jedla a pitia. Na záver od nás ešte vymámil krehké sľuby o poslušnosti k rodičom a potom sa to začalo.
Deti zažali mesto. Obyčajný pozorovateľ by zbadal iba rozžiarené tváre a doširoka otvorené oči. No skúsený pozorovateľ by videl omnoho viac. Videl by nádej – ale to môže znieť ako nejaké klišé. Videl by vieru – ale aj to sa môže niekomu zdať ako otrepaná fráza. Videl by lásku – ale tá je predsa neoddeliteľnou súčasťou Vianoc všade na svete. Skúsený pozorovateľ by videl niečo, čo odlišuje deti nášho mesta od tých v New Yorku, Tokiu, Budapešti či Bratislave. Videl by, že tieto deti veria tomu, že iba vlastnou vôľou, môžu rozžiariť mesto, že môžu vniesť trochu svojej vianočnej nálady a svojej vianočnej viery do života ostaných ľudí, ktorí žijú v tomto meste. Tieto naše deti veria, že Vianoce sa nekončia odchodom do školy, vedia sa tešiť z maličkostí, prehliadajú očividné fakty o tom, že darčeky nenosí Ježiško.
Na záver mám ešte jednu dobrú správu. My nepotrebujeme byť tými skúsenými pozorovateľmi, stačí aby sme sa pri pravidelnom, ba priam vojensky rýchlom pochode z práce zastavili chvíľu na námestí a spomenuli si na to, že aj my sme tam kedysi stávali, plní očakávaní a viery, že sa tento krásny sen neskončí. A tak Vám všetkých vrelo odporúčam, zastavte sa na chvíľu na námestí „na Mikuláša“ a zoberte so sebou aj svoje deti. Neoberte ich o príležitosť zažiť mikulášsku atmosféru spolu s ostanými deťmi.
