Možno je to skutočne o uvoľnení. O tom, že odrazu nikto nikomu nič nedokazuje. Odrazu je všetko inak. Všetko je dovolené.
Potom, ako ohlásili oficiálny rozchod, boli sme z toho šokovaní. Akosi sme si zvykli vídavať ich spolu. Patrili k sebe a iba preto, že nás bolelo to, ako obaja zbytočne trpeli vo vzťahu, ktorý im nič nedával, sme sa rozhodli neklásť zbytočné otázky a vyslovovať iba slová podpory.
Keď som ho potom počula básniť o tom, aký dokonalý sex majú, ako všetko klape a je to lepšie ako kedykolvek predtým... že je to lepšie ako prvýkrát, že je to skvelé a dokonalé... Priznávam sa, že som závidela a trochu som si myslela, že ich "normálny" život to trochu skomplikuje. No ani to sa nestalo...
Stretla som ich na rodinnom nákupe v tesku. Bavili sa, nakupovali, správali sa, ako keby sa posledné dva roky nehádali, nenaťahovali, nebolo na nich vidieť dni a hodiny tichých domácností, žiadne podozrenia z nevery. Stali sa z nich priatelia. Ľudia, ktorí si nič nedlhujú a sálal z nich nákazlivý pokoj.
Možno preto sa utíšila aj moja migréna. Preskočila som pár kapitol v "náuke o spoločnosti" a cítim sa o niečo viac zmätená. Vážne je to všetko o "tom"... ? aj je sex dobrý všetko ostatné v našich životoch zapadá na to správne miesto?
... no dobre ... ale dokelu prečo je tomu tak?
