Ľudia vravia, že sa to dá. Určite sa nájde pekná kôpka sexuálne neskazených ľudí, ktorí čakajú na toho pravého, na tú pravú a majú krásny romantický vzťah bez sexu. Trávia spolu čas, spoznávajú sa, veľa hovoria, len nemajú sex. Koniec-koncov sex často komplikuje vzťahy, prináša čudné očakávania a nedorozumenia.
Dá sa to aj opačne. Môžeš mať sex bez vzťahu. Mať niekoho, s kým si sexuálne rozumieš, ale nemáš chuť platiť večeru a zaoberať sa tými problémami, ktoré so sebou vzťahy prinášajú.
Nekonečné dohadovanie sa o tom, kto koho ľúbi viac a kto komu pošle smsku hneď ako položí. Prečo sa držíme a prečo sa nedržíme za ruky a kto sa z koho už zobudil. Proste iba čistý sex. Dá sa povedať, že toto by bol jeden z tých lepších vzťahov, tých úprimnejších.
Keď nad tým tak uvažujem, tak mi z toho všetkého vychádza, že najbezpečnejšie a najjednoduchšie sú práve tieto dva typy. Alebo vzťah bez sexu alebo sex bez vzťahu. Takže môžeme patriť do jednej z týchto skupín. Ale dá sa to aj zmeniť?
Dá sa pohybovať medzi týmito dvoma skupinami? Vo všeobecnosti sa tvrdí, že ženy sú v tomto akési iné a muži majú libido, testosterón, živočíšny pud... Vážne? A keď je to teda tak, že mužov teraz zaškatuľkujeme do skupiny II. vyvstáva otázka. Môžeš zmeniť muža?
V tomto som realistka, ľudia sa málokedy menia, dokonca aj pre tých, ktorých milujú. Ale zázraky sa dejú. Ak teda žena nájde muža (muž ženu, žena ženu, muž muža), ktorý dobrovoľne – alebo aspoň na nejaký čas – prestúpi do skupiny I. bude to ako taký malý zázrak. Niečo možno podobne nezvyčajné a ojedinelé ako zatmenie slnka. Ale môže sa to stať. A vtedy to nemusí byť o tom, že sa chceme zmeniť. Skôr je to o rešpekte a o niečom naozajstnom, čo otvára dvere .... ....
PS: je to nádherný pocit
