Do jedného drobca som sa zaľúbila na prvý pohľad. Strážievala som ho, keď jeho mamka chodievala na nákupy alebo musela odbehnúť. Nech urobil čokoľvek, polial sa džúsom, vysypal piškóty, zlepil mi vlasy lízatkom, nikdy som sa na neho nemohla hnevať.
Sedela som v detskej izbe na koberci a čistila fľaky od mrkvy s jablkami, on sedel v sedačke hrkal hračkou a smial sa. Bezzubý úsmev dieťaťa je ten najkrajší, aký kedy uvidíte.
Nemám deti, tak o tom ešte veľa neviem. Možno ani žiadne mať nebudem. Môžem si iba predstaviť aké to je, žiť v zázraku celých deväť mesiacov a potom sa zaľúbiť bez jedného slova. Dávať a nečakať, že príde niečo naspäť. Nedostávať nič a zároveň tak veľa.
Našim deťom chceme odovzdať to najlepšie z nás. Sú pre nás priam magické bytosti, pretože vidia veci čisto a úplne inak. Nie sú ovplyvnené svetom masmédií a násilia ako my. Sú našimi malými svetmi, do ktorých sa utiekame.
