Nie som ideál krásy, ktorý nám tlačia do hlavy médiá. Nie som typický vešiak na šaty. Ale som inteligentná, myslím rýchlo a niekedy si nedávam pozor na to, čo hovorím. Ale nikto ma nemôže obviniť z neúprimnosti. Možno som v minulosti bola spokojná, že som iba prostriedok, lebo som vyhľadávala iba ďalšie prostriedky. Pekné, prázdne misky.
Začínam pristupovať ku sebe ako ku dôvodu. Bola som dôvodom, pre ktorý sa niekto začal zlepšovať. Bola som dôvodom na plač i na smiech, bola som pravou ženou, ktorá fascinuje, zrádza, prichádza a odchádza. Bola som milovaná a milovala som ako každá iná žena a potom to prestalo. Zrazu som hľadala prostriedok, ako sa cítiť lepšie. Prostriedok na krátkodobé naplnenie. Nie dôvod na život a hlboký nádych.
Prostriedky boli fajn. Pri nich som sa nikdy necítila naozaj použitá. Ale potom keď som niekedy vnímala niekoho ako dôvod... Vždy sa to skončilo v slzách.
A priznávam, že nastala aj opačná situácia. Nidky som si nemyslela, že dokážem ublížiť tak veľmi iba tým, že som. Asi som sa podceňovala.
Ale je to o nás o ľuďoch. O tom ako sa dokážeme ohodnotiť. Či si dokážeme vážiť samých seba a pochopiť, že každý z nás je dôvodom. Aj keď iba malým. Aj keď iba dôvodom na jeden úsmev denne.
