Neisto kráča, lebo pomaly stráca zrak alebo O košíku jabĺk

Už som sa bála, že leto preskočilo jeseň a podalo si ruky so zimou už v septembri. Ale nie. Ukázala sa v celej svojej kráse. S voňavými podvečermi, keď sa vraciam domov z práce a nevidím iba sídlisko ocikané psami a počmárané vulgarizmami. Ale vidím rodinku, ako kráčajú z prechádzky. Otec nesie najmenšiu na rukách, druhá sa drží kočiara, keď prechádzajú cez cestu. Vidím starčeka s jeho najlepším priateľom. Napriek tomu, že psík odbieha, skáče, neustále kontroluje, kam kráča jeho pán a keď na chvíľu zastane, pozoruje ho z diaľky, akoby ho strážil a zároveň sa tak trochu hral na schovku. Do takého príjemného dňa som sa zobudila aj v sobotu :)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu

Slnko sa opieralo o steny nášho stále nevymaľovaného domu a sľubovalo príjemný jesenný deň. A potom prišiel on. Trošku bláznivý, trošku dobrý, trošku zlý chlapec od susedov.

Poznáme ho podľa jeho rýchleho kroku sprevádzaného hlasným búchaním bagandží a nesmierneho kriku. Kričí, lebo zle počuje. Neisto kráča, lebo pomaly stráca zrak.

Napriek tomu, že aj my máme na záhrade niekoľko štedro obsypaných stromov s jablkami, ktosi ho k nám vyslal s košíkom plným jabĺk. Pozorovala som ho od dverí, ako sa s ním celú cestu trápi, jablká mu padali, kotúľali sa dolu kopcom. Vracal sa po nich a keď sa pre jedno zohol, ďalšie mu vypadli. 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Miráááá - zakričal - baba ti posiela jabluka. A neže ich sama žiš! 

Jeho krik mi niekedy vôbec neprekážal, aj keď kričal rovnako. Ale čím som bola staršia, akosi som strácala trpezlivosť s jeho výčinmi. Mala som iné záujmy a dokonca mi občas vadil. Bála som sa, keď sa potuloval po stavbe so svojim pokazeným kladivom, ktoré si vešal na opasok. Kričala som na neho, keď stál pod lešením, z ktorého padala malta... 

A teraz tu bol znovu. Rozhorúčený od boja s jablkovým nákladom, usmieval sa, podával mi košík. Vykrikoval, jedným okom sa díval na mňa a druhým kamsi do priestoru. 

- Že ďakujeme. Urobím z neho jablkovo - mrkvový džús. Povedz babke, že jej potom donesiem. 

SkryťVypnúť reklamu

- Héééééj? Ta dobre. - zvreskol, až mi v ušiach zapišťalo a potom sa otočil, prstami sa jemne dotýkal steny a kráčal dolu schodmi. 

Vzala som jablká a začala ich lúpať. Z dvora ešte doznieval jeho krik. Mama mu kládla otázky, ako vždy, keď ho chce zabaviť a potom jeho hlas ustúpil. 

Maťo už má 20 rokov. Keby nebolo choroby, ktorá mu ukradla pubertu, dospelosť a starobu jedným lúsknutím prstov, bol by teraz šviháckym chalanom z dobrej rodiny ako jeho mladší brat. Uťahovali by sme si z jeho frajerky a správne hádali, že nejakú má. Jeho modré oči by nehovorili o nešťastí, ale o zlomených srdciach mladých žien. Šoféroval by otcovo auto a mame by drásal nervy rečami o tom, že je už pristarý na to, aby ohlasoval kam ide a kedy sa vráti. 

SkryťVypnúť reklamu

Možno by študoval techniku alebo stavebníctvo. Možno by mal plány na víkend. 

....

jablcka
jablcka 

A my by sme boli bez košíka jabĺk. 

Mirka Polohová

Mirka Polohová

Bloger 
  • Počet článkov:  282
  •  | 
  • Páči sa:  22x

Píšem o tom, čo vidím, čo cítim a keď mi je dobre, tak nepíšem takmer vôbec. Zoznam autorových rubrík:  Čriepky detstvaCooltúraZamyslime saSúkromnéNezaradenéNa poslednej strane

Prémioví blogeri

Karol Galek

Karol Galek

115 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

141 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,072 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu