V tomto hektickom svete si dokázali udržať aspoň zdanie poriadku v podobne sobotných rodinných raňajok a zachovávajú nedeľnú tradíciu veľkého obeda. Pamätajú si už aj jedny bolestné Vianoce, kedy ostala jedna stolička na Štedrý deň prázdna. Aj keď si sľúbili, že sa to viac nestane, ktovie...
Dievčatá rastú, osamostatňujú sa, hľadajú a nachádzajú partnerov a lásky. Život sa nezastaví. Aj túto nedeľu, keď sa stretli so starými rodičmi, švagrinami a krstnými deťami bol zrazu svet iný. Tak príjemne normálny pocit, že sme všetci spolu. Stačilo cítiť príjemné teplo, ktoré sa šírilo z kuchyne a ženy vytrvalo ponúkajúce, čo nedeľná pec napiekla hneď sa všetci cítili ako doma. Dieťa bolo spočiatku vystrašené zo všetkých tých hlasov, ale postupne aj maličký chlapček pocítil teplo všeobímajúcej rodinnej lásky. Taký gýčový obrázok. Pradedko ponúka z mozoľnatej dlane sladké piškóty malému stvoreniatku, ktoré sa dôverčivo opiera o jeho kolená.
Mladé pekné dievča podáva Evičke pozvánku na svadbu. Možno sa cíti trošku nepríjemne, lebo oblé bruško jasne svečí o dôvode. No Evička jej nedá vydýchnuť, kým sa jej nepovypytuje na všetky detaily pána "nastávajúceho" a kým sa dievča - voľky nevoľky - nepodelí o všetky dojmy z prvých mesiacov tehotenstva. Krížový výsluch a la rodina. Stačilo jej 20 minút aby ju všetky ženy v rodine presvedčili o tom, aké je to úžasné, že na svet príde niečo malé a voňavé. Balíček sťastia, darček pre mamu i pre hrdého otecka. Odrazu sa tiché dievča aj samo rozhovorí.
Ďurko trávi čas - ako inak - s chlapmi v chladnejšej obývačke. Rozoberajú zatepľovanie domov, nové dvere, politiku a poočku dozerajú na chlapča, ktoré sa z času na čas objaví pri nich, chvíľu postojí potom neistým krokom prejde cez miestnosť a vynáša si z nej diaľkový ovládač, ktorý ma fascinujúco veľa tlačidiel. Chlapi sa oddeľujú od žien, ktorých je plná kuchyňa. Oni sa skôr venujú popíjaniu pivečka a ochutnajú aj z domácej slivovice a potom im už ujde aj nejaké to silnejšie slovo. Veľa a hlasno sa smejú a myslia si, že ženy nepoznajú ani jeden z ich "dobrých" vtipov.
A keď už chlapča pomaly zaspáva s hlavou položenou na pleciach svojej krstnej mamy, je čas odísť. Všetci sa postupne vytrácajú. Odchádzajú bratia, dcéry a ich rodiny, vytrácajú sa krstné deti a krstní rodičia. Dom sa vyprázdňuje.
Ďuríčko a Evička odchádzajú domov. Držia sa za ruky ako pred 24 rokmi a žienka si podopiera muža, ktorý po nedeľnom záťahu ťažšie dýcha. Potom mi otec podá kľúče od auta. Nasadneme. Už niekoľko rokov ma nekontroluje pri šoférovaní. Aj keď ma naučil zaradiť jednotku a používať medziplyn, moju prvú jazdu s ružovým vodičákom so mnou absolvovala mama. O 4:00 ráno sme vyrazili "aby na ceste neboli žiadne autá". Akosi sa skončila aj nedeľa. Večer zavoláme do Čiech dcére a sestre, aby sme sa presvedčili, že na seba stále myslíme.
Taká obyčajná rodinná pohoda. Hlučná zábava a smiech, bľabotanie neviniatka a nakoniec nočné pochrapkávanie, kým nezazvoní budík. Kolobeh života.
