Ukázala mi "druhú stranu", ktorú som dovtedy nevnímala.
Ak sa najprv rozhodneme budovať si kariéru, ziť osamote alebo s niekým, pracovať na sebe, získavame tak mnoho vlastných stereotypov, ktorých sa potom ťažšie vzdávame.
Znamená to, že mi ušiel vlak?
Mnohí ľudia mi často hovoria, že moje hormóny ma dobehnú, že časom sa to zmení, že sa vo mne zobudí materský cit. Zaujímavé je, že sú to práve muži, ktorí mi to hovoria.
Ženy sa k tomuto nevyjadrujú takmer vôbec. Hovorila som aj s niekoľkonásobnou matkou. Dozvedela som sa aj o tom, že niekedy nemusí platiť to, že prvý dotyk s bábätkom vám zmení svet. Je to jednoducho len nová situácia, s ktorou sa treba najprv vyrovnať.
Stereotypy o tom, prečo mať deti sú rôzne. Chceme mať pre koho žiť, chceme, aby sa o nás niekto postaral na staré kolená a potom je tu ešte tá rozprávka o troch grošoch.
Môj otec hovorí, že sa svet zmenil.Všetko sa otočilo na hlavu. Teraz si ľudia myslia, že musia mať byt, auto a konto na to, aby mohli mať deti. Presne tak: byt, auto, konto.... žiadne papiere o legálnom spojení dvoch nesmrteľných duší. Oficiality sa dnes nenosia.
Ja si myslím, že doba sa zmenila. Klasická rodina, v ktorej som vyrastala ja, sa už nepodarí len tak niekomu. A je to škoda. Deti potrebujú základ, potrebujú ľudí, ku ktorým môžu vzhliadať, milovať ich, vážiť si ich a hlavne deti potrebujú riešiť svoje "problémy" s bicyklom a bábikami a nie to, kto je ocko a kto mamka.
Preto by ľudia ako ja, mali mať viac času na rozhodnutie. Nech je správne.
