Príbeh jednej perníkovej chalúpky...

Do nášho domu sa pred mnohými a mnohými rokmi nasťahoval mladý chlapec, sirota, so svojou ženou a troma malými dietkami. Ich príbeh sa začína kdesi v čase cholery. Malý Janko ostal na svete sám. Vydal sa do služby, no už čoskoro bolo jasné, že sa v živote nestratí. Vyznal sa v koňoch, v ich chorobách a zuboch. Dokázal šikovne kupovať i predávať a jeho pán nikdy nezaplatil viac ako bol kôň hoden. Napriek tomu, že sa mu darilo, kúpil malý pozemok, postavil domček a pole obrábal párom koní, za ženu si zobral dcéru baču. Bola to jedna z najchudobnejších neviest. Bača nikdy nepásol svoje ovce, okrem toho, čo viselo v kolibe nemal nič. No Janko sa zadíval do jej veľkých hnedých očí a ostali už spolu. Spoločne pracovali a tešili sa z každého dňa. Do malej dedinky jedného dňa prišli dvaja muži. Pýtali sa na toho mládenca, ktorý sa vyzná v koňoch. Keď ho našli, zavolali ho, aby šiel s nimi a pomohol im vybrať tucet koní na poľskom jarmoku. A príbeh ako z rozprávky pokračuje ďalej.Po návrate Janko oznámil žene, že sa sťahujú. Do mesta, do Prešova. S podporou kúpili statok s veľkým domom a obrovským množstvom pôdy. Odrazu mali 7 miestností v dome, domček pre pomocníkov a neskôr pristavali dve stodoly. Samozrejme sa takto zadĺžili, no splátky splácali načas a postupne im patrilo všetko. Deti rástli a rodičia sa nemuseli obávať nedostatku. Domček zapĺňali synovia, mladí, silní a pracovití. Do rozprávky ale zasiahol aj trojhlavý drak. Dohoda a trojspolok zmenili život rodičov i detí. Zo štyroch synov ostali iba dvaja. Po vojne už nič nebolo ako predtým. Ostalo príliš veľa rán, príliš veľa detí sa nevrátilo z Ruska, príliš veľa synov odišlo.

Ostali nám dva kríže pre Jakuba a Štefana. Michal nevedel ostať v tomto dome, príliš veľa spomienok mu tlačilo na srdce. Po smrti rodičov predal svoj podiel, dom sa rozdelil na dve časti, polovica polí, lúk a pasienkov sa už odvtedy iba delila... Ján mladší ostal hospodáriť. Oženil sa. Vzal si veľmi prísnu a šporovlivú ženu. Napriek tomu, že mala iba 16 rokov, keď sa vzali, Mariena dokázala postaviť celú rodinu do pozoru. Hovorilo sa o nej, že je bosorka, že vie predpovedať budúcnosť, čítať z ruky, že máva vidiny a vraj bola cigánka. Ján mladší bol veľmi žiarlivý, lebo sa často stávalo, že sa muži obzerali po jeho počernej žene. Možno sa bál, že mu ujde s cirkusom alebo začne kočovať. Ako povedala moja babka "nikto neznal, skadzi ju dovedol". V každom prípade mu táto žena dala syna a dve dcéry a v ďalších desaťročiach dokázala zachrániť rodinu pred úpadkom. Nie len finančným ale hlavne tým ľudským.

Ján sa nechcel vzdať hospodárenia na majetku. Tvrdo išiel za svojim a dokonca skupoval naspäť pozemky, ktoré brat predal. No nedarilo sa mu ako jeho otcovi. Nemal obchodného ducha a v dome mu generálovala žena. Chlapi k nemu nemali rešpekt a deti odmietali pokračovať v takej robote, ktorá im neprinášala zisk ani potešenie. Juraj, Marta a Helena neboli deťmi, v ktorých by sa videl. Dievčatá na svoju vlastnú žiadosť odcestovali do USA za strýkom a Juraj ostal doma. Gazdovať. Nastal čas zmien a k slovu sa dostala žena, čarodejnica no hlavne matka a manželka.