Podčiarknuté, zrátané láska je tragická a často smutná. Trápenie, ktoré prináša, bolesť v žalúdku a bolestná tužba. A keď sa zrazu stretnem s človekom, ktorý ma vie rozosmiať, zdá sa mi, že som trpela zbytočne. Prečo som nevedela skôr, že sa to dá aj takto?
Keď na neho myslím, vždy sa usmejem. Strašne ma vie rozčúliť, hnevá ma a uťahuje si zo mňa... Položím telefón a je mi trochu ľúto, že ho už nepočujem, ale na druhej strane sa smejem na tej poslednej vete, čo mi povedal. Usmievam sa v autobuse a ľudia na mňa zazerajú ako na blázna. Smejem sa keď umývam riad a mama sa obzerá, či náhodou nemám naladený iný program.
Som iba rada, že nechodím s hlavou v búrkových mračnách. Baví ma myslieť na to, ako si ho budem doberať, keď znova zavolá. Šteklivý pocit na žalúdku ma neobchádza, ale nesprevádza ho umučená tvár. Jednoducho ma dokáže rozosmiať.
