Nebudem kázať o politickej a hospodárskej situácii. Niekde je lepšia a inde horšia. Okrem toho sa poznám - všetko by nakoniec skĺzlo do východiarskeho lokálpatriotizmu a bolo by...
Odkedy si pamätám chlapi vždy odchádzali na týždňovky - dvojtýždňovky. Dedko bol furman, nebol doma kým neodišiel do dôchodku. Na ulici, kde raz budeme znova bývať už neostali žiadni chlapi. Všetci sú rozídení po svete. Domov posielajú zarobené eurá, libry, doláre a veria, že takto pomôžu rodine najlepšie.
Život sa vlastne nezmenil. Keď som bola malá, doma šéfovali babka s prababkou. Každú sobotu večer pozývali iné "slamené vdovy", veľa vypili a na druhý deň sa nikdy nesťažovali, že ich bolia hlavy. Bola som malé dievča s veľkými očami a napnutými ušami. Niekedy ľudia hovoria hlasnejšie, keď si myslia, že im dieťa ešte nemôže rozumieť. Vtedy som prvý krát počula o neverách, studených posteliach a samozohrievacích praktikách.
Možno celá tá súčasná diskusia o odchode ľudí zo Slovenska za prácou tu bola stále. Len si ju teraz všímame viac. Možno aj preto, že už aj mne dorastajú nohy do túlavých topánok.
