Nevesta pre milionára nebude patriť do môjho piatkového repertoáru ani kvôli študijným účelom. Chcela by som teraz vedieť, že to bolo kvôli tomu zemiakovému šalátu, čo som robila na slávnostný obed, alebo kvôli tomu, že som sa už konečne chcela dostať k mobilu a započúvať sa do veselého prízvuku, alebo pretože vôňa topiacej sa čokolády ma vôbec nenadchýnala. Chcela by som si namýšľať, že patrím k tým os Ale pravda je niekde inde.
Niekedy, keď pozerám nejakú príliš americkú komédiu, začne ma nudiť, ale v rámci zachovania zdania rodinného večera ostávam. Moja mama má rada romantické filmy a preto sa občas podriaďujem jej vkusu. No a vtedy občas prichádzajú tie trápne chvíľky, kedy odrazu hrozne vysmädnem. Vtedy odídem a vrátim sa, až keď to prejde. Včera som takto vydržala dvanásť minút. Ani keď sa moja pozornosť plne upierala na hrášok a kyslé uhorky, primitivita programu sa mi dostávala pod kožu aj napriek vrstve majonézy.
Pomyslela som si, že niekto asi verí tomu, že je to všetko o láske a hľadaní tej pravej, že možno aj trochu ľutujú toho bohatého pána, čo si nevie nájsť nikoho, s kým by zdieľal svoje šťastie i nešťastie. To akože vážne? Chcem veriť tomu, že ak sa niekto na to díva, tak len preto, aby uspokojil nejakú svoju potrebu. No ten program romantický nie je, tak toto odpadá a ani smiešny mi nepripadal. Na mňa skôr pôsobil ako Hydinárske závody a.s.. Namiesto kurína limuzína a namiesto sliepok Nevesty pre milionára.
Dievčatá majú isto iba tie najlepšie úmysly. Chcú sa zviditeľniť, niečo z toho neskôr vytrieskať, možno naozaj veria tomu, že sa do niekoho zaľúbia. Sú ale naozaj presvedčené, že toto je práve ten spôsob?
