Kohútie časopisy sa od slepačích veľmi nelíšia. Na oboch je väčšinou nejaká kosť.
Slepačie magazíny sú posypané pšeničnými zrnkami módnych doplnkov. Tipy a triky ako si zkrášliť perie, ako si načechrať hlavičku a ozdobiť zobáčik. Nechýbajú pikošky z nočného kurína, či spoločenských sedení na vajíčkach. Pri zobkaní diétného zobu sa toho tiež veľa preberie. No naozaj, ak sa niečo podobné dostane do rúk mužovi celkom iste sa pobaví. Minimálne tak, ako ja (sliepočka), ktorá som nazrela do kohútieho magazínu.
Kohúti magazín sa začína článkom o tom, ako zbaliť sliepočku. Apeluje sa najmä na zápasivú časť kohútieho naturelu. Sliepočka by nemala získať prevahu a nemala by sa ani tváriť príliš dobytne. Ku zvodcovským praktikám patrí najmä trhanie pierok a ďobanie do hrebeňa. Magazín sa nevyhne ani situácii "dvaja kohúti na jednom smetisku".
Potom tu nájdete aj dokonalé stratégie, ako zabrániť sliepočke zísť z pántiku, kde sa ju každý kohútik snaží udržať presne dovtedy, kým ju zvláda podľa svojich predstáv. Stránky o čechraní peria nechýbajú ani tu, len cenovky vedľa obrázkov bývajú iné... Prekvapivo.
Kohúti sú teda iba sliepočky, bez schopnosti znášať vajíčka. Problémom v tomto vzťahu je iba to, že obe strany chcú niečo iné. Kohútiky sliepočky a sliepočky kohútikov.
O sliepočkách, kohútikoch a ich magazínoch
Ak sú ženy sliepky, tak muži sú potom kohúti. Na adresu žien, čo donekonečna klebetia vo vlaku o kolegyniach, povie muž: mal som doniesť trochu pšenice alebo "smesky". Na adresu mužov, ktorí po pol litri domácej slivovice upadnú do "spánku otvorených úst", povie žena, to sa dalo čakať a otvorí "slepačí časopis". Práve som prelistovala "kohúti časopis"... Tu je výsledok pozorovania: