Ja ten pokoj vlastne aj tak nikde nevidím.
V správach samé polámané kosti a pokrivené plechy. Na uliciach ponáhľajúci sa ľudia. Predavači stále rovnako vykrikujú to svoje ".... kórzár..." a akosi mi to ani nepríde veľmi vianočné, keď vidím úplne porozsvecované obchodné domy. Všade je tlačenica. A aj pred obyčajnými malými potravinami je taký rad, že si viem predstaviť, aké to muselo byť pred rokmi s tými povestnými mandarinkami.
Všetci sú podráždení a v podstate ani mne nie je doprianý taký ten pokoj.
Asi by som sa mala naháňať za darčekmi a za imelom alebo čo to už teraz ľudia vešajú po stenách. Ale mne sa nechce.
Mne by možno stačil aj ten jogurt, keby mi ho nebola spolubývajúca zjedla. A v podstate mohla byť radšej doma u rodičov, v teple a nie robiť mi gardedámu na byte.
Možno ten pokoj môžeme prežiť pri rodinnom "krbe" (alebo radiátore). Ak máme také šťastie.
Lebo keď mi Vianoce už naozaj stoja na oboch nohách, vtedy sa poddávam vôni kapustnici a krčím nosom nad rybou, ktorá pláva.... v mlieku... (najhoršie má za sebou). A keď vyťahujem z rúry voňavé koláče, cítim sa ako Krtova žena. Aj perinbaba mohla pokojne zabudnúť nasnežiť, stačí, keď nie je dôvod trieskať dverami.
.....
A ešte čosi. Veselé Vianoce. Katke, Jurkovi, Janke, Ivane, Yanete, Borisovi, Natálii, Leiuške, Radovi, Ivetke, Zuzane, Igorovi, Tomášovi, Peťovi, Marienke, Jankovi, Danke, Tinke, Lenke, Karovoli, Evke... no proste všetkým ale hlavne Tebe ;)
