Najhoršie je, že vždy vravím tie nesprávne slová. Neviem vlastne, čo povedať, čo urobiť, všetko sa zdá obyčajné a klišé vyznievajú skôr ako výsmech.
Naozaj "úprimnú sústrasť...." vyjadriť... Nedotknúť sa nikoho. Hovoriť o tom? Nehovoriť? Vyhýbať sa téme? Ak potrebuješ niečo, ozvi sa, kedykoľvek... Ak môžem pomôcť, prídem... Ak ťa môžem objať, urobím to. Ak potrebuješ hovoriť budem počúvať. Ak sa mám tváriť, že sa nič nestalo, budem hovoriť o práci.
Len nech je to už za nami. Na čase je najlepšie to, že plynie. Minie sa... postupne to nebude také čerstvé, postupne sa všetci zmierime.